Presunúť na hlavný obsah

Anketa: Prečo ste dali prednosť práci na voľnej nohe?

Kariéra

Spýtali sme sa tých, ktorí si vybrali prácu bez šéfov.

Juraj Šipkovský

K fotografovaniu som sa dostal ako samouk, keď som cestoval z peňazí, ktoré som zarobil ako zamestnanec v oblasti gastronómie. Mám za sebou precestovaných 36 krajín a 96 miest. Pracoval som aj ako model a poznal som ľudí z oblasti módy, ktorí ma podporovali, aby som začal profesionálne fotiť. Vďaka nim som sa mohol stať fotografom na voľnej nohe. Bez kontaktov by to nešlo alebo išlo veľmi ťažko. Dnes som pánom svojho času. Moje rozhodnutie neľutujem, i keď najväčšou nevýhodou je neistý príjem peňazí. Viem si predstaviť, že by som sa stal opäť zamestnancom nejakej firmy, ale muselo by ísť o lukratívnu prácu a nie na dlhý čas.

Marika Majorová
Doteraz som pracovala v jedinom zamestnaní - vo veľkej reklamnej agentúre, ako textár a "vymýšľač nápadov“. Práca to je celkom zábavná, ale s vyšším faktorom stresu a v ustavičnom, často víkendovom kolotoči. Po deviatich rokoch som pociťovala potrebu vystúpiť z kolotoča, vyskúšať veci na vlastnú päsť. Od januára som tak na voľnej nohe, resp. sme si s bývalým kolegom založili vlastné kreatívne štúdio. Venujeme sa vymýšľaniu a realizovaniu reklamných nápadov. Výhoda je, že si sami určujeme smer, ktorým ideme, ale zároveň však aj sami nesieme zodpovednosť za našu prácu. Pre kreatívca je najvýhodnejšie manažovať samého seba.

Mário Rybanský
Dvanásť rokov som žil v USA a bol som zamestnancom prevažne IT spoločností. Mojím hobby bola tanečná hudba, preto som si založil internetové rádio, ktoré mi však časom začalo zaberať veľa času. Ak som chcel udržať rádio na profesionálnej úrovni, musel som sa osamostatniť. Pred tromi rokmi som si založil vlastnú IT firmu, ktorá ma živí a môžem sa naplno venovať rádiu. No pri mojej práci musím byť vždy v strehu, pretože som tu hlavne pre mojich klientov, čo je niekedy ťažké, keďže žijem striedavo v USA a na Slovensku. Neviem, čo prinesie život, ale ak by prišla zaujímavá ponuka, viem si predstaviť, že by som nastúpil opäť do zamestnania.

Text: Martina Habláková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK