Návrat k tradičnej kuchyni prináša zdravie

Asi odpoviete áno, pretože práve takéto potraviny sa ľudia snažia jesť, aby boli zdraví a cítili sa dobre. Nie každé jedlo z takejto kategórie je však práve to najlepšie pre vaše telo. Skúste sa zamyslieť nad tým, čo jedli naše babičky a prababičky a prečo boli zdravé. 

V snahe jesť čo najzdravšie ľudia čoraz viac začínajú strácať zdravú mieru pri výbere potravy a pre to, čo ich telu naozaj prospieva a čo naozaj potrebujú. Veď to poznáte sami: na celozrnné pečivo si natierate light margarín, na to položíte list šalátu z bio obchodu alebo to natriete lekvárom bez konzervačných látok. Prípadne si dáte misku müsli alebo corflakes mliekom. Na obed si doprajete kúsok kuracieho mäsa bez tuku a večera spočíva v miske zdravého šalátu. Odborníci na výživu tieto potraviny odporúčajú ako základ zdravého stravovania, menej sa už však vie, že cornflakes a müsli je väčšinou presladené, šalát večer v žalúdku kvasí a vzniknutý alkohol zaťažuje pečeň a chlieb s margarínom vyvoláva nafukovanie. 

Jedlo podľa babičiek 
Michael Pollan, odborník na výživu z Univerzity Berkeley tvrdí, že učiť sa treba jesť od našich predkov. Naše prababičky jedli inštinktívne to, čo im robilo dobre. Varili ozajstné jedlá  a polotovary zo supermarketu by určite jedlom nenazývali. Pollan vyznáva stravu z obdobia predenergetického, predkalorického a predekologického. A aké sú jeho odporúčania?

1. Varte sama
Nebojte sa tradičného varenia a skúste si sama aj niečo vypestovať. Aj keď by to malo byť len niekoľko paradajok a bylinky na balkóne. Vlastné plody dokážete oceniť viac ako tie z obchodu a jedlo pripravované s nimi pre vás získa iný význam. Naučte sa variť podľa zásad tradičnej kuchyne, tam kde sa tak varí, sa zvyčajne dodržiavajú aj pravidlá zdravého stravovania, majú však aj bonus navyše - z jedla majú ozajstnú radosť.

Tradičná kuchyňa sa dodržiava najmä vo Francúzsku a v Taliansku a vie sa, že tieto národy sú zdravšie ako tie, kde sa tradičnému vareniu až taký význam neprikladá. A navyše sú ľudia z týchto krajín aj štíhli, aj keď jedia viacero chodov na obed či večeru. Prečo? Tajomstvo spočíva v spôsobe jedenia. Jedia niekoľko malých porcií, jedlo si vychutnávajú, neuznávajú rýchly spôsob občerstvenia.  

2. Nebojte sa nových vecí
Skúšajte nové veci, nebojte sa nových druhov zeleniny a ovocia. Čím bude vaša strava pestrejšia, tým vyššia je pravdepodobnosť, že telo o nijaké potrebné látky neochudobníte. Takisto nejedzte veľa, jesť by sa malo dovtedy, kým nie ste sýty na osemdesiat percent. A pri kvalitných potravinách ani neprídete na rozdiel, že ste sa nenajedli do prasknutia. Jedno dobré jedlo doma vám dá viac ako tri reštauračné pokrmy z fast foodu.

3. Veľa zeleniny
Zelenina je pre telo naozaj prospešná a dodáva veľa vitamínov. Navyše sú zeleninové jedlá nízkokalorické a zeleninové jedlá boli kedysi hlavnou zložkou stravy, mäso sa považovalo za sviatočné jedlo. Nehanbite sa podávať na večeru pečené zemiaky s maslom, telo sa vám odvďačí, ak ho nezaťažíte rezňom alebo iným ťažkým jedlom. Vyhýbajte sa potravinám, ktoré obsahujú veľa chemických látok, konzervantov, éčok. Zbytočne nimi zaťažujete telo a aj tak vám nič prospešné nedajú. Nakupujte na trhu. Tam máte istotu, že zelenina a ovocie ešte obsahujú vitamíny. Babičky nakupovali na trhu, umelohmotné paradajky zo skleníkov z opačného konca Európy nemali šancu dostať sa na ich stôl. 

4. Pozor na zázraky
Light jogurty, müsli tyčinky, stopercentné prírodné džúsy, potraviny s obsahom látok na zvýšenie imunity a iné zázraky by vaša babička za jedlo nepovažovala. Kupujete zdravé potraviny, ktoré vás ozaj zasýtia, nie sú to však prechemizované marketingové výmysly na to, aby čo najviac eur odišlo z našich peňaženiek.

Text: Zuzana Hlavačková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK