Krúžok má spôsobovať radosť deťom, nie plniť túžby rodičov

Popritom čo  musia, by sa vo voľnom čase rady venovali niečomu, čo chcú. Na aký krúžok dieťa zapísať, aby sa tu cítilo dobre a aby voľný čas trávilo zmysluplne?

Ponuka záujmových aktivít pre deti je široká - športové kluby, umelecké krúžky, centrá voľného času, popoludňajšie aktivity priamo v škole. Vybrať z nich to, čo je správne práve pre naše dieťa, však nie je ľahká úloha. Nie všetky deti majú už vo veku šesť či osem rokov natoľko vyhranené záujmy, aby bol výber jednoznačný. A nie všetci rodičia vedia oddeliť svoje vlastné ambície od ambícií svojich detí.

Ak si rodičia nie sú výberom záujmového krúžku istí, mali by sa dať viesť pozorovaním svojho dieťaťa a vychádzať z toho, čo ho naozaj zaujíma. Netreba sa stresovať tým, že vyberáme jeden krúžok na celé roky vopred - záujmy dieťaťa sa časom menia. Nie je nič zvláštne na tom, ak dieťa vyskúša každý školský rok inú aktivitu - čo mu vyhovuje v siedmich rokoch, nemusí v dvanástich. Pokojne pritom môžete ísť metódou pokusov a omylov, dôležité je sledovať, ako sa tam dieťa cíti, či takto strávený čas má preň v tomto období zmysel.

"Dieťa má mať krúžok pre radosť, povinnosti znáša v škole," zdôrazňuje detská psychologička Dorota Kopasová. Ak dieťa nemá žiadny vzťah napríklad k hudbe, nevidí zmysel v tom, aby si každý deň sadalo za klavír. Možno dokončí aspoň jeden cyklus umeleckej školy, ale ak to robí vyslovene z donútenia, dobrovoľne si pre radosť nezahrá ani Pre Elišku. Rovnako je to aj so športom či s cudzími jazykmi. Každé dieťa je iné, ale nikto nemá rád, keď mu niečo vnucujú a už vôbec nie, keď si ani nemá kedy vydýchnuť.

Aj dieťa chce relaxovať
Podľa odborníkov pre menšie dieťa je optimálny krúžok dva-tri razy v týždni, nie viac. Môžu to byť aj rôzne aktivity, ale nemali by dieťaťu zabrať všetok voľný čas. Niektorí rodičia si však školu alebo základnú umeleckú školu mýlia s úschovňou a naordinujú dieťaťu krúžky na každý deň v týždni. V pondelok a stredu hudobná, v utorok výtvarná, vo štvrtok dramatický - a čo tam máte na piatok? O dieťa majú síce postarané, ale neuvedomujú si, že ho neúmerne preťažujú. Každý žiak potrebuje okrem času na prípravu do školy aj "chvíľku pre seba". Najmä menší školáci sa potrebujú "iba zahrať" vo svojej izbe či na ihrisku pred domom bez toho, aby ich pritom niekto organizoval.

Iní rodičia sa zasa spoľahnú výhradne na školu a uspokoja sa s tým, že dieťa trávi popoludnia v školskom klube. Lenže nie v každej škole ponúkajú svojim žiakom dostatočne pestrý program. Záujmové aktivity v školách bývajú obmedzené a nie každé dieťa si vie vybrať z užšej ponuky to, čo by mu vyhovovalo. Pre deti je ich voľný čas rovnako dôležitý ako ten, ktorý strávia v lavici. Neplní len funkciu relaxu. Deti aj keď sa neučia, tiež spoznávajú svet a môžu rozvíjať svoje schopnosti, len iným spôsobom.

Športové talenty
Popri "usedenej" škole je pre deti určite dobrá každá pohybová aktivita. Ak chcete dať dieťa na šport, najvhodnejší čas, keď s tým začať, je podľa odborníkov vek od šiestich do ôsmich rokov.

Gymnastika, tenis, futbal, hokej, plávanie, korčuľovanie, bojové umenia. Neviete si vybrať? To neprekáža. Dieťa, ktoré nastúpilo v škole do prvej triedy, nič nezmešká, keď postupne skúsi viacero druhov športu. Na celom prvom stupni základnej školy má ešte kopu času, aby zistilo, čo ho vlastne baví. Niekomu viac vyhovuje tímová hra kolektívnych športov, iný hrá radšej za seba sám. Čím viac toho dieťa vystrieda, tým lepšie si bude vedieť vybrať.

Problémom mnohých športových klubov je však prílišný tlak na výkon. Keď rodičia hľadajú pre dieťa skôr rekreačný šport, tréningový rozvrh často ordinuje účasť trikrát do týždňa a onedlho možno aj dvojfázovo. Takáto záťaž dieťaťu, ale ani rodine nemusí vyhovovať. Šport vie podporiť vytrvalosť a pestovať sebadisciplínu. Len by to nemalo presiahnuť únosné hranice.

Ambiciózni rodičia
Mnohí rodičia vo svojom dieťati vidia budúceho Agassiho, jedného z bratov Šťastných alebo Martinu Moravcovú a tlačia deti do vrcholového športu za každú cenu. Zabúdajú na to, že šport musí dieťa tešiť, inak sa z toho stane nočná mora pre celú rodinu.

Rodičia sú ochotní vstávať tri -štyrikrát v týždni o dve hodiny skôr a voziť dieťa na tréningy a večer z ďalšieho tréningu domov, ale vyžadujú za to od dieťaťa perfektný výkon. Menia sa na tých najtvrdších trénerov, hneď ako so svojím synom či dcérou vstúpia na tenisový dvorec alebo na štadión. Neodpustia nič, ostro kritizujú aj každú chybičku a sú schopní dieťa trestať za to, že nie je najlepšie.

Tenisový tréner Ľubomír Kurek z klubu Slávia Právnik. sa mládeži sa venuje už 30 rokov a na kurte neraz stretol aj extrémne ambicióznych rodičov. "Tlačia na dieťa neuveriteľným spôsobom. Ak neuspeje na zápase, robia mu výstupy alebo dokonca dávajú tresty, napríklad nechajú ho behať dva-tri kilometre za autom!" opisuje svoje skúsenosti.

Šport je zradný aj v tom, že na výsledky treba čakať dlhšie, ako dieťa vydrží, najmä pri niektorých športoch. Každé dieťa pritom môže byť na šport zrelé inokedy. Skúsení tréneri to vedia a nesilia to. "Viem, že dieťa, ktoré možno dve aj tri prvé lekcie odmietne ísť do vody, tam na ďalší raz pri správnom prístupe skočí samo a s radosťou. Niektorí rodičia nás však nabádajú, aby sme ich dieťa vtiahli do vody hoci aj nasilu - to však nemá žiadny zmysel, dieťa získa skôr averziu," vyhlasuje trénerka plávania v bratislavskej Iuvente Martina Maheľová. Dodnes na kurzoch stretáva dospelých, ktorí "vďaka" ostrému prístupu dostali z vody ťažko prekonateľný strach.

Tréner je vzor
Tréner aj učiteľ na hudobnej či baletná majsterka sú pre dieťa veľmi dôležití. Aj keď s dieťaťom strávi dve hodiny do týždňa, jeho hodnotenie má veľký účinok. Dospelý z pozície autority môže dieťa povzbudiť, ale aj ponížiť.

Dieťa môže mať talent, ale ak si s dospelým, ktorý ho vedie, "nesadnú", prestane sa o šport (alebo o hudbu, tanec či inú aktivitu) zaujímať. Dospelý "veliteľ" dokáže dieťa celkom znechutiť a potlačiť jeho sebavedomie, stačí zopár nevhodných poznámok. A, naopak, strhujúci tréner či učiteľ, ktorý deťom rozumie, vie vzbudiť aj slabý záujem dieťaťa a podporiť aj minimálny talent, dodať mu viac sebadôvery. Dobrý tréner či učiteľ, ktorý detskej duši rozumie, je teda oveľa dôležitejší ako druh športu či inej aktivity, ktorú vedie.

Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK