Rodinná poradňa: Naše manželstvo bolo pekné, dcéru zbožňoval...

Rozviedli sme sa a dcéra sa s ním nerozpráva. Je možné, že si nájde niekedy cestu k svojmu ocinkovi?

Rodinné vzťahy nás oplyvňujú po celý život – čo považujeme za normálne, aké pocity a prejavy sú pre nás prirodzené. Rodičia, ich vzájomný vzťah, vzťah k deťom, sú nám vždy vzorom – pozitívnym alebo negatívnym. Okrem prejavov lásky a súdržnosti nás učia riešiť problémy a komunikovať.

Pre dievča veľmi dôležitý vzťah k otcovi, predstavuje mužskú rolu v jej živote. Otec je "prvý muž", s ktorým sa dievča učí "žiť". O to citlivejšie vníma krízy. Ale i vďaka nezhodám sa formuje jej vzťah k mužom a vzťahom všeobecne.

Ak vaša dcéra mala blízky vzťah k otcovi, je prirodzené, že okrem lásky sa teraz cíti zradená, odhodená, nahnevaná. Určite sa v nej bije veľa rôznych pocitov, s ktorými si nevie dať rady. Aby ranu cítila čo najmenej, môže otca ignorovať, vidieť na ňom len to zlé a tak si "ospravedlniť", že jej na ňom nemusí záležať, vytlačí ho zo svojho života. Dcéry ako malé vnímajú otcov ako neporaziteľných a dokonalých a otec akoby spadol z piedestálu. Začína sa jej vnútorný boj: otec už nie je dokonalý a dcéra musí sňať ružové okuliare. Zrazu je to človek "normálny", so svojimi chybami, strachmi a slabosťami. Ale aj pri nich je latka posunutá vyššie, a preto jeho "prešľapy" hodnotí prísnejšie.

Dôležité je, čo bude ďalej. I keď jej otec ublížil, nedá sa vymazať z jej života. Aj keď sa tak bude tváriť, vnútri sa v nej budú pocity biť a kým ich nevyrieši, budú negatívne ovplyvňovať jej ďalšie vzťahy (k autoritám, lebo otec predstavuje aj autoritu, ktorá zradila, alebo sa to bude týkať blízkych vzťahov k mužom).

Pomôžete jej, ak jej budete otvárať nové možnosti, ako by mohla situáciu riešiť. Ak teraz nechce riešiť otca, aspoň na iných vzťahoch ju učiť, aby nebrala všetky blízke vzťahy v budúcnosti so strachom, že ju aj tak zradia. Postupne ju treba nabádať, aby premýšľala, či chce celý život zostať takto "emočne bez otca".

Aj otec musí ukázať, že chce veci riešiť – minimálne diskutovať. Je dobré vydať zo seba všetky pocity, i negatívne, tie nás oveľa viac bolia. Po hádke sa postupne začne efektívnejšia komunikácia. Emócie budú vonku, vzduch bude čistý, a môžu začať s čistým stolom.

Dcére treba vysvetliť, že ich vzťah je dôležitý bez ohľadu na to, ako ublížil vám – lebo i tak zostáva jej otcom do konca života. Ak je to príliš ťažké a emócie sú príliš silné na spoluprácu, psychológ by vám pomohol nájsť spoločnú cestu, ako prejsť túto nepríjemnú fázu života. Ignorovaním sama od seba nezmizne!

Text: Erika Bohdanová, psychologička pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK