Škôlka deťom mení svet
Nástup do škôlky je pre deti veľký životný zlom.
Po rokoch strávených len s matkou, babkami alebo opatrovateľkou sa odrazu dostanú do veľkého kolektívu, kde platia iné pravidlá. Začiatky v škôlke môžu byť ťažké pre deti aj pre rodičov, pri správnom prístupe sa dajú zvládnuť aj na prvý pohľad neriešiteľné situácie.
Ak máte doma malého škôlkara, ktorý len teraz nastúpil a stále si nevie zvyknúť, nie ste v tom sami. Pár septembrových týždňov je ešte málo na to, aby sa dali robiť závery, ale rodičia by si mali svoje dieťa v tomto období všímať viac.
Každé dieťa reaguje inak
Škôlka deťom mení svet, na ktorý boli doteraz zvyknuté, a každé dieťa to znáša inak. Výrazná zmena v živote spravidla prináša veľké napätie aj pre deti, ktoré sa do škôlky tešia a cítia sa tu dobre. Musia sa prispôsobiť pravidlám, naučiť sa vychádzať s učiteľkami aj s ostatnými deťmi. Pod tlakom môže byť aj také dieťa, ktoré sa na ihrisku s inými deťmi zahrá bez problémov, alebo aj to, ktoré je naučené, že mama už predtým chodila do práce. V škôlke je to totiž iné.
Niektoré deti sú večer alebo už popoludní také unavené, že by zaspali aj postojačky. Preto čerstvých škôlkarov netreba preťažovať namáhavým popoludňajším či večerným programom, potrebujú viac "pokoja pre seba", aby si psychicky oddýchli. Niektoré deti sú pod vplyvom snahy presadiť sa v novom kolektíve doma agresívne. Tu nepomôžu tresty, ale ani ignorácia takéhoto správania: dieťa si potrebuje u rodičov doma potvrdiť hranice. Iné deti môžu byť, naopak, málovravné, plačlivejšie a ešte viac na mame visia. Tým treba dať väčšiu istotu hoci v podobe pevných bodov počas dňa: ráno ísť vždy tou istou cestou, vyzdvihnúť dieťa vždy v tú istú hodinu. Prichádzať po dieťa v rovnakom čase radia aj psychológovia. Dieťaťu to totiž dáva väčší pocit istoty. "Dieťa má v sebe biologické hodiny, a hoci nepozná čas, nastaví sa na príchod rodičov celkom presne. Ak meškajú, je neisté a sklamané," varuje detská psychologička Dorota Kopasová. Rôzne prejavy zmeny správania môžu byť pri nástupe do škôlky bežné, dieťa tak reaguje na veľkú záťaž, zásadnú zmenu v jeho každodennom živote. Ak však dieťa každé ráno plače, zo stresu vracia, alebo sa v škôlke začne pocikávať, hoci doma to už dávno nerobilo, treba sa poradiť s učiteľkami, ale aj s detským psychológom.
Príčinou takýchto psychosomatických ťažkostí môže byť napríklad enormná nadviazanosť dieťaťa na matku a odborníci vedia poradiť, ako takú situáciu zvládnuť. Inou príčinou problémov môže byť zlý prístup k deťom v tomto zariadení. Aj keď učiteľka je milá a láskavá, deti sú v škôlke vystavené viacerým autoritám a niekedy stačí "zlá" upratovačka, školníčka či kuchárka, ktorá na deti každý deň kričí a stresuje ich.
Keď je škôlka stres
Pani Mária má päťročnú dcérku a ich skúsenosť so škôlkou je zlá. "Moja dcéra sa v škôlke začala pocikávať, a preto ju začali počas poobedňajšieho spánku budiť, aby im nezašpinila plachtu. Nosili sme podložku, boli sme ochotní doma prať plachty, ale v škôlke nás obviňovali, že je to naša chyba, že vraj dieťa nemalo základné návyky a že s plienkami ju do škôlky vôbec nemali prijať. Naša dcéra s pocikávaním problém nemala, ale každé dieťa je iné, a keď znáša škôlku zle, podľa mňa by sa im nič nestalo, keby dva- tri mesiace na spanie plienku v škôlke nosila. Riaditeľka však na mňa tlačila, aby som dcére dala predpísať lieky. Po vyšetrení nám lekári potvrdili, že pocikávanie má psychický pôvod a lieky neodporučili. V škôlke zvolili úplne nesprávny prístup k problému, dieťa stresovali, vždy na to upozorňovali, dohovárali jej, a keď sa pocikala, hneď o tom vedela celá škôlka. Deti sa jej potom posmievali. Tento prístup zanechá stopy. Doteraz máme problémy s občasným pomočovaním a lekárka nám povedala, že to môže trvať niekoľko rokov, kým sa zbaví psychického stresu, ktorý v nej vyvolali," spomína matka s trpkosťou.
Ak dieťa nastúpi do škôlky zároveň s inými vážnymi udalosťami v rodine, ako je narodenie ďalšieho súrodenca alebo matkin návrat do zamestnania, má to o to ťažšie. V jeho očiach sa totiž rúcajú ďalšie istoty, na ktorých stavalo (som jediná otcova a mamina princeznička alebo som pre mamu dôležitý, vždy je pre mňa doma). Súrodenecká žiarlivosť alebo prudké odpútanie sa od matky tak môžu dieťaťu skomplikovať nové vzťahy v škôlke s učiteľkou a so spolužiakmi.
Väčšina matiek si prudkú zmenu v živote svojho dieťaťa uvedomuje a volí radšej postupné privykanie na škôlku. V niektorých škôlkach ochotne akceptujú, aby matky vodili deti najprv len na hodinu, dve, čas pobytu v škôlke predlžujú len postupne a neprekáža im ani prítomnosť rodičov v škôlke. Väčšina škôlok sa však ešte stále riadi prísnejšími pravidlami a dáva dieťaťu a rodičom iba dve možnosti: na pol dňa alebo na celý. A len bez rodičov. Taký prístup spolu s presne určenými termínmi príchodov a odchodov však mnohých rodičov odradí a vyberú si radšej škôlku súkromnú. Radšej budú platiť školné, ale očakávajú, že im aj dieťaťu tu viac vyjdú v ústrety.
Súkromná škôlka
Pre súkromné zariadenie sa rozhodla Dana Sabolová z Bratislavy, mama 3-ročnej Niny, čerstvej škôlkarky. "Myslím si, že pre dieťa je škôlka dôležitá, aby sa naučilo fungovať aj bez rodičov, aby si postupne budovalo vlastné sociálne väzby. Zaujímala som sa najprv o štátnu škôlku, ktorá je vraj dobrá, ale dozvedela som sa, že pani riaditeľka si vyberá deti podľa sponzorských darov od rodičov pre škôlku i pre ňu. Ja však radšej budem platiť riadne školné. Známi mi potom poradili súkromnú škôlku, v ktorej je rodinná atmosféra. Jedna učiteľka má na starosť maximálne štyri deti , čo je v porovnaní so štátnou škôlkou, kde má jedna učiteľka okolo desať detí, výborné. Páči sa mi, že sa im môžu venovať intenzívnejšie, robia rôzne aktivity a venujú sa deťom naozaj individuálne. Aj nám rodičom vychádzajú v ústrety. Je to medzinárodná škôlka a deti sa tu učia po anglicky. Pre mňa to nebolo prvoradé, ale ak tá možnosť je, tak to vítam. Majú vlastnú telocvičňu, takže aj keď je vonku škaredé počasie, majú o pohyb postarané, čo deti potrebujú." Presvedčilo ju aj to, že škôlka je v krásnom prostredí, s veľkou záhradou plnou zelene, čo je v hlavnom meste výnimka. Navyše ju majú kúsok od domu. "Moja dcéra sa do škôlky teší, vždy jej musím sľúbiť, že tam môže prísť aj zajtra. A to je pre mňa podstatné," hovorí Ninina matka.
Čo je pre škôlkara dôležité
1. istota od rodičov
prichádzať po dieťa v rovnaký čas, tlmiť vlastnú neistotu zo škôlky a neprenášať ju na dieťa napríklad pri dlhom rannom lúčení
2. dostatok spánku
keď dieťa vstáva do škôlky, malo by ísť spať primerane skoro, potrebuje 9 - 10 hodín nočného spánku
3. rána bez stresu
odchádzať zavčasu, raňajky môžu byť slabšie (v škôlke je skorá desiata), veci na oblečenie pripraviť už večer, hoci aj dve možnosti, a nechať dieťaťu vybrať si
4. dostatok oddychu
na začiatku škôlky dieťa netreba preťažovať
5. dostatok pozornosti
pýtať sa na nové zážitky, na kamarátov, na hry, aké sa hrali
6. dobrá učiteľka, dobrá škôlka
v škôlke je najdôležitejšia učiteľka, ale tie sa obvykle striedajú dve, dieťa však môže v škôlke stresovať aj iný dospelý
Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK