Zuzana Poláčková: Móda je sen aj bublina

Zuzana Poláčková sa stretla so slávnou Naomi Campbellovou, neskôr pracovala ako štylistka a produkčná. Pred rokom sa stala šéfkou módnej televízie Fashion TV pre Česko a Slovensko. Za otroka módy sa však rozhodne nepovažuje.

Ako modelka ste vraj boli iba jednou z milióna. Na pozícii riaditeľky Fashion TV však nemáte konkurenciu...
Myslíte si, že som chcela vyčnievať z radu? Poviem vám pravdu, preto som do Fashion TV nešla. Isteže, riaditeľ je vždy na vrchole hierarchie. Lenže na vrchole aj dosť fúka. Všetko má svoje plusy aj mínusy.

Ako to teda bolo s televíznym kanálom pre módnych nadšencov?
Celé sa to zomlelo veľmi rýchlo a intuitívne. Bola som na materskej dovolenke a jeden kamarát ma oslovil, či by som sa nechcela podieľať na projekte módnej televízie. Vysvitlo, že licencia na Fashion TV pre Česko a Slovensko je na predaj a ja som mala pomôcť rozbehnúť spoločnosť. Krátko predtým som skončila sociálnu prácu na vysokej škole a plánovala som sa venovať psychoterapii.

Čím vás Fashion TV zaujala?
Budovali sme niečo celkom nové. Fashion TV má síce jasnú cieľovú skupinu, ale my sme mali medzinárodnú značku preniesť na celkom nový trh a prispôsobiť sa mu. Fashion TV v Japonsku alebo v Amerike je iná ako naša.

Kto sú diváci módneho kanála?
Medzinárodnú Fashion TV sleduje 65 % mužov, väčšinou s vyšším príjmom a vzdelaním, žijúcich skôr v mestách ako na dedinách. V Česku a na Slovensku nás však pozerá viac žien než mužov, a to najmä vo veku 20 až 45 rokov. Máme pubertálne diváčky, ale sledujú nás aj páni, ktorých móda zaujíma a môžu si ju dovoliť. Ale ani ženy nad 45 rokov pred módou nezatvárajú oči a tiež patria k našim diváčkam.

Čo im módna televízia ponúka?
Na začiatku ľudia očakávali, že budeme bulvárna televízia zameraná na módu, modelky a celebrity. Ale práve to nie sme a ani nechceme byť. Robíme viac, ako len mapovanie diania na večierkoch. Naše vysielanie je zamerané viac na biznis ako na módu. Na úkor módy sme pridali relácie o životnom štýle. Naše príspevky sa týkajú rôznych oblastí - robíme recenzie na konské pólo, informujeme o zaujímavých destináciách, hoteloch, ale napríklad aj o Českých dráhach...

Čo majú železnice spoločné s módou?
Časť ich služieb je určená pre ľudí s vyšším príjmom a oni to chceli prostredníctvom Fashion TV dostať do povedomia.

Mimochodom, ako sa v kríze darí módnej televízii? Žijete predsa najmä z reklamy.
V čase, keď sme televíziu rozbiehali, sa kríza už začala prejavovať. V biznispláne sme s ňou rátali, ale samozrejme dúfame, že trh sa postupne ozdraví.

Študovali ste sociálnu prácu a psychoterapiu, ale vždy ste sa krútili okolo módy. Majú tieto dve oblasti niečo spoločné?
Psychológia ako náuka o duši je užitočná v každom zamestnaní. Móda bola koníček, zabezpečila mi určitý životný štandard a veľa cestovania, ale sociálna práca a psychoterapia - to som ja. Modelkou som bola od 16 do 20 rokov. Prostredie modelingu je veľmi povrchné, a keď je človek trošku empatický, potrebuje si pozlátku nejako kompenzovať. A možno aj rodičia lekári ma ovplyvnili v tom, že som túžila pomáhať.

Od modeliek sa zmysel pre dobročinnosť a charitu akosi očakáva, nie?
Na niektoré charitatívne aktivity modeliek sa pozerám so skepsou. Je otázne, či pomáhajú naozaj z vnútorných pohnútok. A druhá vec je, kto za nimi stojí a kde financie skončia. Mnoho charitatívnych organizácií musí využiť tvár nejakej modelky, lebo vďaka nej ľahšie získajú peniaze. A mnohé modelky robia charitu len preto, že sa to od nich očakáva.

Vás psychoterapia baví viac ako móda?
Iste, raz by som si chcela otvoriť aj vlastnú psychoterapeutickú prax alebo pracovať v nemocnici. Ale momentálne sa to s televíziou skĺbiť nedá, často sa nestíham ani naraňajkovať.

O móde ste povedali, že je to niečo neuchopiteľné, abstraktné. Prečo neviete módu vysvetliť?
A čo je móda? Je to podstatné meno, ale má nejaký obsah? Je to dizajn, imidž, vizuál, sen, bublina, ideál?

Čo móda znamená pre vás?
Pre mňa je niečo neuchopiteľné a abstraktné, čo ma stále sprevádza životom. Ale keď sa na to spýtate desiatich ľudí, každý odpovie niečo iné.

Hovoríte, že svet módy je povrchný, prečo sa jej teda venujete?
Móda je aj povrchná, ale inokedy vzrušujúca a príťažlivá. Je to súboj plusov a mínusov, ale mínusy sa dajú vždy čímsi kompenzovať.

Je pre vás dôležité, čo si obliekate?
Na svoje oblečenie si dávam pozor, musím reprezentovať to, čo budujem. Ale určite nie som otrok módy, obliekam sa podľa toho, čo sa mi páči.

Aký je váš štýl?
Obľubujem avantgardnú módu, ale aj romantiku, módu z čias staroveku aj upnuté veci. Mám rada kabelky aj topánky, ale ak nezoženiem vyhliadnutú kabelku, neobesím sa. Raz nakupujem v obchode s konfekciou, inokedy u Diora. Riadim sa intuíciou.

Posudzujete ľudí podľa toho, čo majú na sebe?
Keby som povedala, že neposudzujem, klamala by som. Názor na človeka si vytvárate počas prvých sekúnd. Ale viem, že robiť urýchlené závery o človeku len podľa jeho trička nemá zmysel.

Štyri roky žijete v Prahe. Kto sa oblieka vkusnejšie, Slovenky či Češky?
Jednoznačne Slovenky, štýl a vkus akoby mali v sebe. Určité zásady obliekania sa možno naučiť, ale vkus nie, ten je vrodený.

Čo sa vám zdá nevkusné?
Neprirodzené veci - vymelírované hlavy, široké platformy, plastové ramienka na podprsenke, jednoducho na prvý pohľad vulgárne pôsobiace veci. Ale ja nie som nijaký módny guru.

Vraj máte rada volániky a farby a nebojíte sa byť sexy. Je to pre riaditeľku módnej televízie dôležité?
To o mne napísali nejakí novinári, že? Slovo sexy nemám rada, zdá sa mi trochu vulgárne. Asi som staromódna, ale človek nemusí byť sexy na prvý pohľad.

Čo je pre vás sexy? Charizma?
Či ma okolie vníma ako sexy alebo nesexy, to nie je moja vec. Snažím sa riadiť intuíciou a byť sama sebou. Ak to na ľudí pôsobí pozitívne, teší ma to.

Prečo ste sa rozhodli odísť z modelingu?
Dôvodov bolo viac – vzdelanie, láska, nechcelo sa mi už nejesť...

Čo znamenalo nejesť?
Pri svojej výške 180 cm som musela mať určité rozmery a tie by som dosiahla iba tak, že by som nejedla. Alebo by som musela veľa cvičiť, ale šport nemám rada. Ak chcete obliecť modely, zadok musíte mať pod 90 cm a hotovo. Pre mňa to znamenalo vážiť asi 55 kg. Nie že by som jedla vatu alebo jedno jablko denne, ale bolo to trápenie tela.

Preto ste presedlali na prácu štylistky a produkčnej?
Jeden známy ma priviedol do ateliéru mladej, vtedy len sedemnásťročnej fotografky Petry Ficovej. Mala si vyskúšať fotenie so skutočnou modelkou. Bolo to osudové stretnutie, s Peťou sme si veľmi porozumeli. Zo začiatku som jej len radila, ako by dievčatá na jej fotkách mali stáť, neskôr sa z nás stalo pracovné duo. Petra fotila a ja som jej dievčatá obliekala a starala sa o produkciu. Až sme sa dostali k foteniu celebritných žien, ktoré na našich fotkách vždy vyzerali pekne. Vychytili sme dieru na trhu. Ale po čase som sa už potrebovala posunúť ďalej.

Kam?
Nastúpila som na detské transplantačné oddelenie v pražskej nemocnici Motol. Ako pomocná psychoterapeutka som sprevádzala choré deti a ich rodičov. Keď som však otehotnela, musela som odísť.

Nevyčerpávala vás tá práca psychicky?
V každom zomierajúcom dieťati vidíte vlastné dieťa. Bolo to neuveriteľne silné, zaujímavé, ale ťažké. Neviem, či sa tam vrátim, ale rozhodne to bola najzmysluplnejšia práca. Všetko ostatné je proti tomu detská hra.

Zmenil sa váš pohľad na módu a prácu, keď sa vám ako slobodnej mamičke narodil syn?
Zmenil sa mi rebríček hodnôt – dieťa sa ocitlo na prvom mieste. Syn ma učil trpezlivosti, niektoré veci som si prestala pripúšťať.

Vraj ste mali výčitky, či ste dosť dobrá mama.
Mám výčitky, že so synom netrávim dosť času. Začala som pracovať, keď mal rok a pol a dostala som sa do takého šialeného kolotoča, že musím mať dve pestúnky. Ale emócií dostáva neskutočne veľa, to je určite v poriadku. Myslím, že môj syn je šťastné dieťa.

Koľko času trávite v práci?
Nemám pevný pracovný čas, často ešte o druhej v noci posielam e-maily, ale zato si niekedy uprostred dňa môžem odskočiť na kávu s kamarátkou, lebo mám práve čas.

Aké máte ohlasy na televíziu?
Vysielame od prvého marca a myslím, že ohlasy sú zatiaľ dobré. Diváci nám odpovedajú na súťaže, operátori sa ozývajú, že chcú mať Fashion TV vo svojej ponuke, aj firmy majú o nás záujem. Momentálne ma práca v televízii napĺňa.

Zuzana Poláčková, 27
Rodáčka z Martina sa v 16 rokoch stala modelkou, pracovala v Paríži, Miláne aj vo Viedni. Neskôr sa venovala stylingu a produkcii, spolupracovala s fotografkou Petrou Ficovou. Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudovala sociálnu prácu a psychoterapiu. V marci 2009 sa stala spolumajiteľkou licencie módneho kanálu Fashion TV pre Česko a Slovensko. Je slobodnou mamičkou dvojročného syna.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: Petra Ficová