Ako na to: Akú úlohu zohráva pri medzinárodnom rokovaní reč tela?
Odhaľte rečníka, vďaka jeho reči tela.
Akú úlohu zohráva pri medzinárodnom rokovaní reč tela?
Odpovedá Oľga Škvareninová, odborníčka na komunikáciu z Univerzity Komenského:
Môže byť pomyselným "jazýčkom na váhach“, ktorý ovplyvní výsledok rokovania - či už v pozitívnom, alebo v negatívnom smere.
Pri interpretácii reči tela obyvateľov rozličných krajín sa vychádza zo základného delenia kultúr na kontaktové a nekontaktové. K príslušníkom kontaktových kultúr patria napríklad Taliani, Francúzi, Gréci, Juhoeurópania, Turci, Arabi, Latinskoameričania. Počas komunikácie udržujú menšiu vzdialenosť, častejšie sa dotýkajú človeka, s ktorým hovoria, natáčajú sa na neho telom, uplatňujú dlhší zrakový kontakt smerujúci priamo na tvár či celé telo partnera, hlasnejšie rozprávajú.
K členom nekontaktných kultúr patria napríklad Nemci, Dáni, Severoeurópania, Severoameričania, Japonci, Thajčania. V komunikácii uplatňujú väčšiu vzdialenosť, menej sa dotýkajú partnera alebo sa ho nedotýkajú vôbec, zriedka na neho nasmerujú svoje telo či tvár, krátko sa na neho pozerajú, prípadne sa na neho nepozerajú vôbec, ich reč je tichšia.
Najčastejšie nesprávne interpretácie v reči tela nastávajú počas rokovania s príslušníkmi východných kultúr. Napríklad pozorné počúvanie, rešpekt a záujem sa v týchto kultúrach naznačuje nepriamym zrakovým kontaktom, a nie priamym pohľadom na partnera, ako je to u nás. Počúvajúci sa tu navyše obracia k hovoriacemu jedným z uší, nie celou tvárou, pretože natočenie tela priamo na druhého človeka znamená pre nich konfrontáciu.
Ázijčania často potláčajú svoje emócie, takže mimika ich tváre je pre nás ťažko čitateľná. Kým Kórejčania pritakávaním hlavou naznačujú, že hovoriaceho počúvajú a že mu rozumejú, rovnaké pohyby hlavou považujeme u nás za znak súhlasu. Japonci počas rokovaní často využívajú ticho, ktoré je pre Európanov a Američanov "smrtiacou zbraňou“ – Japoncovi totiž práve ticho pomáha dohodnúť si podmienky výhodné pre neho.
Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK