Viete ako má vyzerať detská izba?
Detskú izbu možno prirovnať k bytu v byte. Malý priestor detskej izby totiž slúži na prípravu do školy, na oddych, spánok, na odkladanie šiat a ďalších vecí. Ak ju chcete zariadiť príjemne aj účelne, farby, tvary a materiály, ktoré dieťa obklopujú, treba vyberať premyslene.
Dieťa potrebuje svoje miesto, kde by si písalo úlohy a učilo sa, ale zároveň musí mať doma svoju oddychovú zónu - či už je to prváčik, alebo tínedžer. Okrem postele a stola potrebuje miesto na odkladanie kníh, hračiek a školských vecí. Dospelí na to majú spravidla niekoľko rôznych miestností, dieťa sa so všetkým musí zmestiť do jednej.
Izba ako lunapark
Svet detí je pestrý, deti sú veselé, ale pri zariaďovaní izby to rodičia niekedy preháňajú. Často ani netušia, ako na deti vplýva prostredie ich izby. Tmavé farby, lesklé materiály a ťažké kusy nábytku pôsobia depresívne, ale mnohé detské izby, naopak, vyzerajú ako lunapark. Sú plné krikľavých farieb a výrazných dekorácií rôznych tvarov a materiálov. Obrázky, farebné steny, pestré hračky, závesy, výrazné detské koberce - to všetko na dospelého môže pôsobiť veselo, ale dieťa môže prehnaná záplava ubíjať tak, že sa vo svojej vlastnej izbe cíti nesvoje. V niektorých prípadoch priveľa podnetov spôsobí vážne problémy deťom, a teda aj ich rodičom.
"Farby v detskej izbe by mali byť svetlé, ale nemalo by ich byť príliš veľa. Dieťa potrebuje dostatok podnetov, ale ak je ich priveľa, môže to vyvolávať poruchy spánku alebo až nočné mory," upozorňuje detská psychologička Katarína Hatráková.
V poradni mala skúsenosť s druháčkou, ktorá sa v noci často budila zo sna a plakala. Prenasledovali ju rôzne postavičky a nevyspatá potom meškávala do školy a z toho mala ďalšie problémy. Nestávalo sa jej to inde, len keď spala vo svojej izbe - v rodičovskej spálni alebo v bratovej izbe spala dobre. "Keď tie nepriateľské postavičky nakreslila, zistili sme, že motív je rovnaký ako na jej tapete, ktorú mala nad posteľou. Meniace sa svetlo a priveľmi výrazný vzor dieťa rušili ešte aj v spánku," vysvetľuje psychologička.
Triezvejší priestor, pestrejšie doplnky
V detskej izbe by nemal byť tmavý nábytok, aby nevyvolával skleslú náladu, ale ani lesklý nábytok. Zrkadlo by nemalo byť umiestnené hneď "na očiach", keď dieťa okolo neho stále chodí alebo sa naň díva, keď zaspáva a vstáva.
"Zrkadlo a lesklosť nábytku majú spoločný znak - v inom svetle sa menia a niektorým deťom to môže prebudiť fantáziu neželaným smerom - vyvoláva strach," hovorí psychologička. Keby sme to prehnali, tak visiaca kostrička nad detskou posteľou by bola menej škodlivá ako obyčajné zrkadlo oproti - je totiž stála a je na svojom mieste vždy rovnaká vo dne či v noci.
"Farby v detskej izbe by mali byť skôr tlmené, aby nevystupovali do popredia. Keď je priestor triezvejší, doplnky už môžu byť pestrejšie," radí Hatráková. "Detský nábytok by mal mať jasné, pastelové a teplé farby, najhoršie, čo môže byť, je vybaviť detskú izbu funkcionalistickým nábytkom v studených tmavých a lesklých odtieňoch," pridáva sa za výrobcov Peter Meier zo spoločnosti Nábytok Galan.
Čerství prváci možno získali vlastnú izbu len nedávno a aj keď si na nej rodičia dali záležať, mali by brať do úvahy, keď sa dieťa cíti lepšie niekde inde. "Nemali by dieťa do jeho izby "vyháňať", ale skôr skúmať, prečo sa mu napríklad robia úlohy lepšie v kuchyni ako za novým písacím stolom," pripomína psychologička. Možno len chce byť bližšie pri mame, alebo mu v jeho izbe niečo prekáža.
Rastúci nábytok
"Pri zariaďovaní detskej izby s uplatňujú v zásade dva princípy: tematický alebo praktický," hovorí Peter Meier. V prvom prípade ide o rôzne pirátske, macíkovské, futbalové či barbiovské motívy, v štýle ktorých sú zhotovené skrine, postele, záclony a ostatné doplnky. Dieťa sa v takomto prostredí cíti príjemne, ale nadšenie pre "rozprávkovú" izbu mu nevydrží dlho, po dvoch, troch rokoch z toho vyrastie a prestane ho to baviť. Ak rodičia neplánujú v krátkom čase nábytok vymieňať, mali by tematické zariadenie starostlivo zvážiť.
Odborníci považujú za účelnejšie zariadiť detskú izbu praktickým sektorovým nábytkom. "Keď si rodičia vyberú niektoré prvky z určitého modelového radu, mnohí výrobcovia garantujú, že najbližších 10 i 15 rokov budú môcť dokupovať ďalšie doplnky a izba tak môže rásť spolu s jej obyvateľom," radí Peter Meier. Detskú posteľ možno natiahnuť alebo rozšíriť, aby sa do nej zmestil aj tínedžer, odkladací priestor na hračky možno vymeniť za knižnicu, prikúpiť skrinky, šatník.
Písací stôl a stolička by mali mať primeranú výšku, aby dieťa dosiahlo nohami na pevnú podložku a lakťami sa mohlo oprieť o dosku stola, končatiny by mali vytvárať pravé uhly. Lenže školáci rastú, a preto niektorí rodičia investujú do "rastúceho" písacieho stola a stoličky, ktoré majú nastaviteľnú výšku. Doska stola by mala byť matná, bez odlesku, aby nekazila zrak. Stôl a stolička na kolieskach uľahčujú presúvanie, a preto sú výhodné v malých izbách, aby ušetrili priestor a dali sa napríklad v čase návštevy kamarátov pritisnúť ku stene. Vyklápacia pracovná doska alebo opierky na ruky sú bonusom navyše.
Drevo či plast?
Architektky Martina Bezáková a Kristína Žemberyová z ateliéru Interiérik odporúčajú ako najvhodnejší materiál do detskej izby drevo. "Najlepší je nábytok z tvrdších druhov dreva, aby sa predišlo neskorším deformáciám. Je ľahký a ak ho deti poškodia či pokreslia, dá sa prebrúsiť a nalakovať (netoxickými farbami a lakmi)," odporúčajú. Drevo sa dá vhodne kombinovať s rôznymi doplnkami do izby v rôznych pestrých farbách. Pre bezpečnosť platí zásada, že čím je dieťa menšie, tým musí mať nábytok menej výklenkov a výčnelkov.
Tínedžeri, ktorí majú už svoj vlastný vkus, uvítajú skôr moderné materiály, ako sú plasty, lakované povrchy, kov a sklo. Ponúkajú veľký výber vzorov, farieb i tvarov a ľahko sa udržiavajú.
Finančne dostupný a veľmi variabilný je nábytok z melamínových dosiek. "Má veľa možností farebného vyhotovenia i povrchovej úpravy, dá sa ním vytvoriť interiér v rôznych štýloch. Je však pomerne ťažký a má kratšiu životnosť, časté presúvanie môže narušiť jeho stabilitu," radia architektky.
Aká má byť detská izba
1. Bezpečná
nábytok pre dieťa musí byť stabilný, väčšie nábytky upevniť k stene, aby sa neprevrátili, spoje musia byť pevné, uprednostniť nábytok so zaoblenými hranami, malé deti môžu mať zásuvky a dvierka s bezpečnostnými brzdami, aby si nepricvikli prsty, fosforeskujúce prvky na vyčnievajúcom zariadení
2. Zdravá
materiály a povrchová úprava musia byť hygienicky neškodné, pre zdravý vývoj je dôležitá kvalitná posteľ (matrac sa odporúča vymieňať každých 7 rokov), školák by mal mať primeraný stôl a stoličku (končatiny pri sedení majú tvoriť pravé uhly)
3. Svetlá
rozmiestnenie nábytku treba prispôsobiť veku dieťaťa: školák potrebuje svetlé miesto najmä na učenie a na čítanie, menšie dieťa na hranie na dlážke
4. Účelná
dostatok odkladacieho priestoru, pre menšie deti je dôležité, aby mali svoje veci v dosahu, priestor šerí poschodová posteľ alebo písací stôl na kolieskach, ktorý sa dá presúvať podľa potreby
5. Príjemná
svetlé a teplé farby, teplé drevo, pestrejšie bývajú doplnky a dekorácie (hračky, plastové odkladacie priestory, vankúše, obliečky, obrázky na stenách)
6. Osobná
vo svojom priestore dieťa môže prejaviť svoje potreby a predstavy, tínedžeri už majú svoj vlastný vkus
Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK
