Na záhrade u herečky Szidi Tobias
Szidi Tobias: Deti v záhrade vidia a počujú, ako žije, dýcha a vonia príroda
Teplá jeseň na Žitnom ostrove je plná nostalgie. Keď sa do dozrievajúcej kukurice oprie vietor, pole zašumí. V záhradách práve všetko dozrelo - žlté tekvice, zelené cukiny, šarlátovočervené papriky i posledné rajčiny. Jablone sú obťažkané plodmi práve tak ako dule. Zo slnečných pergol visia strapce so sladkými modrými bobuľami.
Keď herečka pred pár rokmi uvidela vtedy ešte chátrajúci dom, podľahla jeho čaru nielen ona, ale aj jej partner Peter Lipovský. Ocitli sa vonku z rušnej Bratislavy, jednou nohou v dedine a druhou už v šírom žitnoostrovskom priestore. Dom s veľkým marhuľovým a broskyňovým sadom sľuboval voľnosť a možnosť tvorivého návratu do minulosti.
Kúria je skutočne majstrovsky zreparovaná. Má novú strechu, žiarivo biele steny, dokonale obnovené pôvodné okná. K stĺpom, ktoré držia strechu domu nad otvorenou verandou, dorobili majitelia ďalšie dva na nerozoznanie od pôvodných. Vznikli tak nosníky pre pergolu porastenú modrým stolovým hroznom. Na obytnú časť premenili Szidi a Peter aj bývalé maštale. Keď sa remeselníci púšťali do renovačných prác, vraveli, že lepšie by bolo dom zbúrať a postaviť odznova, ale výsledok rekonštrukcie stojí za to.
"Do domu a záhrady sme investovali veľa peňazí. A stále si pýtajú…" hovorí herečka, ktorá práve pozberala klasy modravej levandule. Pod oknami kúrie má levanduľový záhon, ktorý krásne kvitol ešte aj v posledný septembrový deň. Zo zrelých klasov sa Szidi Tobias chystala získať semená na jesennú sejbu. Časť záhrady by rada premenila na malé modrofialové levanduľové Provensálsko.
Môže si to dovoliť - pozemok má 35 árov, takže znesie veľkorysé riešenie. Szidi má v pláne, že tu raz bude park. Spolu s Petrom už stihli vysadiť lipy, platany, jasene. Typická úžitková záhrada, ktorá prináša veľa lopoty, zostala v jej pamäti ako živá spomienka na detstvo u starých rodičov. Mimochodom, šťastné a veselé.
Starý otec bol skvelý človek - dobrý pestovateľ a ešte lepší obchodník. So zeleninou chodieval obchodovať z Veľkého Horeša až do Košíc. Szidi si spomína, ako viazala mrkvu a petržlen do viazaničiek, na krvavočervené melóny i žlté dyne a ešte viac na to, ako veselo bolo na trhovisku.
"Kaleráb, mrkev, nech sa páči, nejlevnejší " vykrikoval po česko-slovensko-maďarsky naširoko-naďaleko starý otec, aby upútal pozornosť kupujúcich. "Čupla som si pod pult, ale dedo ma vytiahol za golier a poučil, že sa nemám hanbiť za nijakú prácu, ak ju robí človek poctivo. Keď išiel okolo známy, hneď mu podaroval viazaničku. Večer babička vyzvedala, koľko viazaničiek sme vlastne predali a koľko rozdali. Nikdy som deda nezradila, dostávala som za výpomoc vreckové," spomína Szidi.
Výber žitnoostrovskej záhrady nebol zrejme náhodný. Osud a herecká kariéra zaviali Szidi Tobias z teplej Východoslovenskej nížiny o 400 kilometrov na západ. Vôňu rodnej zeme objavila na Žitnom ostrove. A hoci v jej záhrade je po celé leto a jeseň dosť sladkého ovocia a zeleniny, Szidi hovorí, že nie je jej otrokom. No čo sa tu urodí, nevyjde nazmar.
"Tohto roku nám dozrelo veľa broskýň. Nebohý sused, skúsený ovocinár, nám radil, aby sme broskyne okrem dvoch vypílili. Nechali sme ich tak, bolo nám ich ľúto. A tohto roku bolo ovocia toľko, že som časť úrody aj zavarila," chváli sa Szidi. Hneď povedľa domu rastie starý košatý orech. Zelené obaly už popraskali a zrelé plody padajú k nohám bilingválneho vlčiaka Kormoša alias Sadzu.
"Je to najväčší žrút orechov - čo spadne na zem, razom ukoristí, šikovne prehryzie a bezpečne vyberie jadierka," opisuje správanie šikovného psieho maškrtníka herečka. Pes sa skamarátil aj s malým kocúrom Cimbalom. Jasne mu však dal najavo, kto je na dvore pánom.
Záhrada približuje človeka k prírode. Na orechu žije sova, občas jeho dutiny preklepáva ďateľ a do záhrady zaletia z poľa bažanty. Krištof a Jonáš, synovia herečky, vidia a počujú, ako žije, dýcha a vonia príroda, čo je veľká výhoda oproti mestským deťom. A učia sa aj pomáhať - starší štrnásťročný Krištof už kosí kosačkou trávu a mladší šesťročný Jonáš zatiaľ jazdí po záhrade s fúrikom.
So záhradou je to jako s ľuďmi. Pre každú rastlinu potrebujete nájsť vhodné miesto. Ak sa jej tam nepáči, vyschne. Niektoré rastliny sa spolu znášajú, iné sa zase vedľa seba dusia. Szidi Tobias pracuje v záhrade rada, ale ako priznáva, občas je to nárazové, tak ako jej to dovoľuje herecké povolanie. Niekedy je voľna viac a niekedy ho jednoducho niet. A potom, po chvíľach vypätia, je práca v záhrade vyslobodením.
Dula nie je zabudnutý strom
Szidi Tobias a jej partner Peter Lipovský majú krásny zvyk: na meniny či narodeniny sa obdarúvajú zaujímavými rastlinami. Tak sa v ich záhrade objavila aj dula (Cydonia), na Slovensku už takmer zabudnutý strom, ktorý rastie v teplých vinohradníckych oblastiach.
Dula dorastá v dospelosti do 4 až 6 metrov výšky. V máji a júni kvitne bielymi až jemne ružovými kvetmi. Plody dozrievajú v októbri, majú tvar hrušky alebo jablka a do diaľky svietia ako citróny šíriac okolo seba príjemnú vôňu. V starom Grécku bola dula symbolom lásky a plodnosti.
Dula sa za surova neje, ale upravená chutí výborne. Szidi Tobias radí pokrájať dulu na kocky alebo mesiačiky, len chvíľu povariť s cukrom a citrónom a podávať k mäsitým jedlám.
Ak chceme vyrobiť kompót, nakrájané dule namočíme do vody s kyselinou citrónovou (10 g na 1 liter vody), aby nezhnedli, potom ich predvaríme, dáme do pohárov a zalejeme sirupom z 1 litra vody a 300 g cukru. Sterilizujeme 30 minút.
Dule sa tiež dávajú do skríň, bielizeň prevoňajú a ich vôňa zároveň odpudzuje hmyz, takže sa dajú použiť ako ochrana proti moliam.
Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu
