Mama môže byť aj profesia

Týmto deťom sa nikdy nestanete vlastným rodičom a do ich hlavičiek celkom nevidíte. Ale žiť s náhradnou mamou je určite lepšie ako nebyť so žiadnou mamou. To hovorí pani Jana Chalányová z Hlohovca a jej dve deti, ktorým sa stala profesionálnou mamou.

Renáta a Milan nežijú so svojimi rodičmi, stará sa o ne náhradná mama a náhradný otec. Manželia Chalányovci si vzali do opatery dve rómske deti a okrem nich majú ešte tri vlastné.
"Neplánovali sme, že si vezmeme do náhradnej starostlivosti práve rómske deti, ale tak to vyšlo. Chceli sme dvoch súrodencov a ponúkli nám Renátku s Miňom. Pamätám sa na naše prvé stretnutie, ako sedeli oproti mne a keď sa ich riaditeľka domova opýtala, či chcú bývať s nami, obaja horlivo prikyvovali," spomína Jana Chalányová. Vždy chcela niekomu pomôcť a napokon sa rozhodla stať sa profesionálnym rodičom. Takto bude môcť byť viac s vlastnými deťmi a vychová aj druhé.

To bolo ešte pred šiestimi rokmi, keď mali 8 a 9 rokov. V domove žili štyri roky, ale dnes už by si vraj inde ako vo svojej náhradnej rodine zvyknúť nevedeli. Otec má svoju novú rodinu a mama žije mimo Slovenska, raz sa na deti prišla pozrieť.

Milan má dnes štrnásť, staršia Renáta už pätnásť a je deviatačka. Od septembra pôjde študovať do Košíc na sociálnu akadémiu pre rómske komunity. Trocha sa bojí, že jej bude smutno, keď bude chodiť domov každý druhý alebo tretí víkend. Chcela by sa stať rómskym asistentom, prípadne pomáhať Rómom.

"Rena má veľmi dobré srdce a deti má naozaj rada. Aj s našou najmladšou, Hankou, si veľmi rozumie. Dokonca až tak, že keď sa moja vlastná trojročná dcéra na mňa nahnevala, povedala, že Renátka je lepšia mama a že ma za ňu vymení," vraví Jana Chalányová s úsmevom. Zato Renáta by svoju náhradnú mamu nevymenila za nič na svete.

"Keď som niekedy veľmi smutná, spomeniem si na ňu a je mi lepšie," hovorí. Aj Renátka si raz chce osvojiť dieťa. Ale nemalo by byť biele - aby to ľuďom na ulici neklalo oči. Keď ide teraz so svojou náhradnou mamou hoci na nákup, ľudia sa za nimi obzerajú a čudujú sa, prečo má biela mama tmavú dcéru. "My to nechávame tak, nech si hoci myslia, že môj muž je Róm. Ale Rena to veľmi vníma, dobre vie, že je iná," vraví náhradná mama.

Na začiatku, keď si ich Chalányovci vzali k sebe domov, Renátka s Miňom cez víkendy tajne vstávali skôr a kým ostatní ešte spali, pripravovali všetkým raňajky. Z vďaky. Náhradná mama im za to vždy pekne poďakovala, ale snažila sa im to vyhovoriť. "Pripadalo mi to ako vykorisťovanie: bieli si spia a tmaví na nich pracujú!" vyhlasuje.

Renáta počúva hudbu, sem tam číta a tancuje hip hop. Jej brat Milan je tiež tanečník a veľmi úspešný, ale má rád iný žáner. Tancuje spoločenské tance a jeho tanečnou partnerkou je Katka Bukovanová. Spolu na súťažiach už povyhrávali aj medailové miesta. Trénujú dva-tri razy do týždňa, popritom mávajú vystúpenia a pred súťažou mimoriadne tréningy, aby si dobre precvičili štandard i latino. Keď sa na pódiu zjavia v páre - Miňo tmavý a Katka bledá, hneď vám to udrie do očí. Ale krásne im to spolu ladí.

Zato Miňa s Renátkou si v škole alebo na ulici všimnú tiež, pretože sú tmavší. Ale zďaleka nie v dobrom. V škole je iba pár rómskych detí, tak im to tie ostatné dávajú pocítiť. Renáta to znáša horšie a stiahne sa, Miňo sa ohradí a potom to vraj pustí z hlavy. Keď to nejde inak, obráti sa na učiteľku a tá dá veci do poriadku.

Milan je na tanec talentovaný a veľmi ho to baví. Okrem toho v škole navštevuje počítačový krúžok a v základnej umeleckej škole hrá na klávesoch. Ale učiť sa mu veľmi nechce. "Vie si ľudí získať, aby dostal nejaké úľavy. Povesí na človeka ten svoj nevinný pohľad a ľudia sa naň chytajú ako ryby na udičku. Ale u mňa s tým neuspeje. Hlavu má dobrú, preto by sa mal viac snažiť," vraví náhradná mama.

Miňa láka aj magické svetielko televíznej obrazovky a keby mohol, presedel by pred telkou hodiny. Ale nemôže. "Je prísna, ale tak správne," vyhlasuje Miňo o svojej náhradnej mame. "To preto, že nás prinúti robiť, čo treba, aj keď sa nám nechce," dodáva.

Profesionálny rodič má povinnosť sa o dieťa starať do jeho plnoletosti, prípadne do skončenia štúdií. Žiadne dieťa by rodič nevypustil len tak z rodinného hniezda s úderom jeho osemnástky. Kto by nemyslel na to, čo s deťmi bude potom? Ako si poradia so životom?

Aj profesionálna mama preto plánuje budúcnosť detí ako každá iná mama. Miňo môže tancovať, dokedy ho to bude baviť. "Už mali s Katkou medzi sebou také obdobie, že sa na seba ofučali. Posadili sme si ich aj s Katkinou mamou a dali sme im na výber: buď sa budete urážať, alebo tancovať. Oboje sa nedá! A ako to prišlo, tak to aj odišlo," spomína Jana Chalányová.
Tanec zvyčajne nie je na celý život, pomerne skoro treba prestať. Milan by mal mať v rukách aj iný chlebíček, ktorý by ho živil neskôr a zároveň tešil. Na učňovke by ho bola škoda a Miňo vie, že ak si má splniť svoj sen stať sa kuchárom alebo čašníkom, učiť sa musí. Odmalička, keď sem prišiel, sa rád obšmietal v kuchyni a chcel pomáhať. Dnes nás ponúkol vlastnoručne pripravenou tortou. Chutila aj vyzerala výborne! Naozaj by bola škoda, keby hotelová akadémia prišla o študenta, ktorý varí a pečie s takou chuťou ako on!

Okrem Reny a Miňa majú Chalányovci tri vlastné deti. Biologické a deti prijaté do rodiny vychádzajú spolu ako všetci iní súrodenci. Občas si pomôžu, občas sa pre niečo povadia. Ale ak ide do tuhého, držia vraj všetci spolu proti mame. A tak to má byť.

Najstarší Marek je rovesník s Milanom a zaujíma sa o život, akým žili ľudia pred pár storočiami. Sám si dokáže vyrobiť rôzne stredoveké zbrane, historický kostým ušije vlastnými rukami a postupne splieta krúžkovú zbroj, ktorá slúžila ako ochrana pod brnením. Chlapci bývajú spolu v jednej izbe. "Zvykli sme si," vraví Marek lakonicky.

Dievčatá zas majú svoju dievčenskú izbu a sú v nej tri: Renka, dvanásťročná Soňa a trojročná Hanka. Sonička má tiež svoje kamošky, tiež si rada zatancuje, číta a páči sa jej recitácia. Všetky deti, odkedy sú spolu, pripravovali rôzne vystúpenia. Niekedy pre neznámych divákov, niekedy v škole a inokedy len pre svojich, doma v obývačke. Ich náhradná mama si myslí, že im dobre padne, ak cítia úspech, ak čím viac zažijú ten pocit, že sa im niečo podarilo.

Lenže nie vždy je všetko také ružové, akoby sa mohlo zdať. Profesionálni rodičia musia čeliť mnohým problémom, o akých sa bežnej rodine ani nezdá. Opustené deti si nesú v batôžku veľa zranení a tie im musia pomôcť zvládať. A neprajníci ich obviňujú, že sa na to dali pre peniaze. "Do takýchto situácií sa dostáva veľa náhradných rodičov a ich detí. Našťastie sa spolu stretávame v Klube náhradných rodín a navzájom sa podporujeme, poradíme si. Keď počúvam, aké starosti majú iní, v krajnom prípade so sebapoškodzovaním, s útekmi z domu, poviem si, že tie moje problémy sú oproti tomu nič," priznáva profesionálna mama.

Byť náhradnou mamou nie je ľahké. Týmto deťom sa nikdy nestanete vlastným rodičom. Nikdy nemôžete povedať: to má po mne alebo to má po otcovi a do ich hlavičiek celkom nevidíte. Ale vždy sa budem snažiť byť osobou, o ktorú sa môžu v živote oprieť. To hovorí pani Jana Chalányová z Hlohovca aj jej dve deti, ktorým sa stala profesionálnou mamou. Hoci sa o ne stará už šesť rokov, stále jej hovoria teta a vykajú jej. Nechcú inak. Ale nevymenili by ju za inú.

Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK