Tričko ukáže, či sa k sebe hodíte

A laici si tiež neúnavne lámu hlavu nad tým, prečo sa im pri niekom podlomia kolená a rozbúši srdce a pri inom zostanú chladní. Dá sa medziľudská chémia šikovne namiešať alebo si na ňu jednoducho treba počkať?

Pri lúštení tajomstva ľudskej príťažlivosti zohralo kľúčovú úlohu spotené tričko. Tak to aspoň tvrdí americká antropologička Helen Fisherová, ktorá sa romantickej kompatibilite (vedecký termín pre hľadanie chýbajúcej polovičky) venuje už tridsať rokov.
Fisherová je vedeckou spolupracovníčkou internetového portálu chemistry.com, ktorý sa snaží zoznámiť ľudí podľa biologického prístupu. Odvoláva sa pritom na štúdiu biológa Clausa Wedekinda.

Tento švajčiarsky výskumník v roku 1995 požiadal študentky, aby ovoňali tričká, ktoré predtým dva dni nosili muži bez použitia deodorantu. Študentky mali určiť, ktoré tričká im voňajú dobre. Wedekind chcel zistiť, či je medziľudská príťažlivosť ovplyvnená vôňou. Na úžas vedcov sa ukázalo, že ľudia preferujú vôňu osôb s odlišným imunitným systémom.

Wedekindova štúdia dokázala, čo mnohí vedci zaoberajúci sa evolúciou tvrdili už dávno: príťažlivosť je fyzická záležitosť. Priťahovať môže nielen vôňa, ale aj tvar čeľuste či melódia hlasu. Nuž, celá chémia je o nájdení genetickej vhodnej polovičky.
Ale funguje aj iná chémia - hlboké emocionálne porozumenie. To môže priťahovať viac, ako čisto fyzická krása. Tajomná podvedomá chémia ovplyvňuje nielen to, akí ľudia nás priťahujú, ale aj akí nás odpudzujú. V chémii sa však môžeme zlepšiť. Netreba sa pritom pretvarovať či hrať sa na niečo, čo nie sme, ale skôr zmeniť spôsob komunikácie.

Priťahujú sa protiklady?
Sú pre nás zaujímavejší ľudia, ktorí sa nám podobajú, alebo nás priťahuje odlišnosť? Mnohí experti na vzťahy sú skôr za podobnosť. “Ak máte podobné názory, lepšie partnerovi porozumiete," hovorí americký psychológ Gian Gonzaga. “Z dlhodobého hľadiska inakosť vzťah komplikuje, pretože partneri stále musia riešiť svoje odlišnosti," hovorí.

Ale páry, kde sa polovičky zdajú byť presnými protipólmi, fungujú na inom základe. Psychológovia vtedy hovoria o tzv. Michelangelovom fenoméne. Tak, ako máme ideálnu víziu partnera, máme aj ideálnu predstavu samých seba - a často hľadáme niekoho, kto nás “vysochá" do tejto predstavy. Stretneme niekoho, kto vyzerá na prvý pohľad celkom inak ako my, ale priťahuje nás, pretože v ňom cítime črtu, ktorá nám chýba. To vysvetľuje, prečo plachí muži majú často extrovertné priateľky.

Chameleóni neuspejú
V živote sú situácie, keď sa snažíme vyvolať v iných pozitívny dojem. Napríklad si vymýšľame nevinné lži o koníčkoch, s ktorými budeme pôsobiť zaujímavejšie. Tento druh manipulácie je zväčša neškodný. Ľudia, ktorým sa darí správne odhadovať názory okolia a prispôsobovať sa im, majú radi spoločnosť rôznorodých priateľov. Zdá sa, že práve takí ľudia budú dobrí vo vytváraní správnej chémie.
Lenže keď príde na vytváranie hlbších väzieb, spoločenské typy zrazu majú problém deliť sa o úprimné emócie. Štúdia z roku 2007 zistila, že takíto ľudia nevedú s partnermi dôverné rozhovory. Kto však chce zažiť pravú chémiu, musí odhaliť svoje pravé ja.

Aj negatívne črty priťahujú
Počas dospievania si každý človek vybuduje zoznam čŕt, hodnôt a schopností, ktoré sa mu páčia. Ako pripomína Helen Fisherová, tie nemusia byť výlučne pozitívne.
Ako príklad uvádza dcéru otca alkoholika. Počas svojho dospievania si dcéra zvyká na otcovu nepredvídateľnosť, spontánnosť, chaos. Tvrdí, že sa nikdy nevydá za chlapa, ktorý by sa podobal otcovi. Nakoniec sa nevydá za alkoholika, ale za zaneprázdneného umelca, ktorý pracuje celú noc. Ak by sa jej ktosi spýtal, čo v partnerovi hľadá, nepredvídateľnosť by neuviedla - ale práve na ňu si zvykla. Je to súčasť jej mapy lásky, tvrdí antropologička Fisherová.

Spletitosť našich máp lásky znamená, že si nemusíme byť vedomí našich negatívnych impulzov. Časom a nadobúdaním skúseností sa však v úsudku môžeme zlepšiť. “Ľudia si tvoria úsudok na základe úlomkov informácií a nie všetky sú správne, ale dobre informovaný inštinkt sa zväčša nemýli," hovorí psychológ Gonzaga. “Napríklad ľudia, ktorí zase začali randiť po tom, čo ich prvé manželstvo stroskotalo, sa nemusia cítiť sebaisto. Zabúdajú však, že získali cenné informácie o tom, prečo ich manželstvo nefungovalo. To nie je na zahodenie," dodáva psychológ.

Chémia nie je instantná ako polievka
Lásku na prvý pohľad nezažívame bežne, no to neznamená, že sa to niekedy v budúcnosti nestane. Najspokojnejšie vzťahy sú také, čo vznikli po čase. “Klára prišla do našej firmy mesiac po mne. Vždy som mal pocit, že by sme mohli byť dobrými priateľmi, ale pracovala na inom oddelení," hovorí Peter. “Jedného dňa sme sa stretli a ja som si všimol knihu môjho obľúbeného autora, vykukujúcu z jej tašky. Spýtal som si, čo si o tej knihe myslí a jej oči sa rozžiarili. Začali sme sa rozprávať."

Zistiť, že niekto iný si nás cení, je vzrušujúci pocit. “Vo vzťahoch je to veľmi dôležité, pretože ľudia potrebujú cítiť, že ich názor na svet je správny," hovorí psychológ Gonzaga. “A ak nám niekto náš názor potvrdí, obľúbime si ho." Kľúčom je dávať najavo, čo považujeme za dôležité a zisťovať, čo zaujíma iných.

Existuje antichémia?
Každému sa už asi stalo, že stretol kohosi, kto by sa mu podľa všetkých racionálnych kritérií mal páčiť, ale v skutočnosti ho čosi na ňom odpudzovalo.
“Ide o to, čo si do iných ľudí projektujete," hovorí britský psychoterapeut Toby Ingham. Zvykneme interpretovať správanie iných ľudí cez filter našich vlastných skúseností a vidíme v nich len to, čo vidieť chceme, čo zapadá do nášho scenára".
Niektorých ľudí odmietame preto, že v nich cítime črtu, ktorá sa nám nepáči na nás samých, vlastné chyby si však prepáčime ľahšie. Napríklad žena, ktorá odmieta mužov s odôvodnením, že sú “príliš milí". V skutočnosti má sama strach, že ju ľudia berú ako ľahkú korisť, preto citlivo vníma potenciál pre slabosť v iných ľuďoch.

“Čo sa nám páči a nepáči na iných je čiastočne motivované aj tým, čo im závidíme," hovorí Ingham. Ak je našou prvou reakciou nepriateľstvo, môže to byť spôsobené tým, že daná osoba reprezentuje niečo, čo sami chceme alebo ju vnímame ako ohrozenie nášho postavenia.
Aj keď naše reakcie môžu byť ovplyvnené závisťou, časom sa naučíme akceptovať, že úmysly druhých môžu byť celkom láskavé. Je dobré naučiť sa kontrolovať prvú reakciu a neodmietať vopred človeka, dať mu príležitosť dokázať, že je náš spojenec, nie rival.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK