Panenské pozemky sú pre tvorcov záhrad výzvou

Keď pred dvoma rokmi získal zanietený záhradkár Jozef Čerňanský sedemárový kus zeme pri potoku Teplica v Tepličke nad Váhom, vedel si razom predstaviť, ako pôdu zarastenú malinčím a zatienenú starými jelšami a jaseňmi premení na ovocný sad.

Čerňanského si podmanilo ovocinárstvo v zrelom veku. Kedysi náruživý futbalista a muzikant prepadol záhradkárčeniu v 54 rokoch. Ako programátor išiel na vec systematicky - nechcel zostať pestovateľom samoukom, zapísal sa na Univerzitu tretieho veku i na Ústrednú záhradkársku akadémiu v Bratislave a úspešne ich absolvoval.

Rýchle nasával najnovšie vedomosti, neľutoval peniaze ani na študijný pobyt v Holandsku, a keďže mal dobré praktické zručnosti, ako ovocinár rýchlo rástol. V šesťdesiatke si kúpil s manželkou Helenkou pľac a s elánom mladíka začal budovať záhradu svojich snov. Je ukážkou toho, ako sa umne a pritom za nie veľký peniaz zmocniť priestoru a na malej ploche dopestovať horu vitamínov.
Jozef Čerňanský neponechal nič náhode. Sadol si za počítač a nakreslil si plán budúcej záhrady. Všetkým ovocným stromom, okrasnému kútiku, zeleninovej záhradke našiel s matematickou presnosťou svoje miesto.

Pozemok je obdĺžnik s dĺžkou zhruba sedemdesiat metrov a šírkou desať metrov. Na jednom konci umiestnil utešený malý drevený dom. Z priedomia padne návštevníkovi zrak rovno na okrasnú záhradku s malým jazierkom a skalkou. Od jari do jesene tu kvitne neuveriteľných 120 rastlín. Šikovne maskujú zeleninový kútik, kde je miesto na ploche nejakých 25 štvorcových metrov pre všetku základnú zeleninu.

Ústrednú časť pozemku premenil Jozef Čerňanský na ovocný sad. Pôdu pred výsadbou v prvom roku obrábania záhrady dôkladne dva razy preoral, obsial miešankou pelušky, ovsa, hrachu, jačmeňa a potom bujnú zmesku zaoral ako zelené hnojenie.  Zem lacno zmelioroval a zároveň obohatil o organické látky.

Tohto roku na jar sa pustil do výsadby stromov. Tam, kde pozemok hraničí s potokom, vysadil ríbezle, egreše, zemolez a svah potoka zaplnil rastlinami, ktorých kvety nevoňajú, ale smrdia a plody po dozretí pukajú. Usiloval sa tak vytvoriť biologickú bariéru proti rôznym drobným votrelcom.

Samotný sad tvoria tri rady ovocných stromov a pás stolového viniča. Všetky stromčeky sú pod závlahou. Prvý ovocný rad najbližšie k potoku pozostáva z čerešní, sliviek, broskýň, marhúľ a hrušiek. Prostredné dva tvoria jablone – jeden z radov je vysadený z rezistentných odrôd, teda takých, ktoré si nevyžadujú chemickú ochranu proti chrastavitosti jabĺk, a druhý rad je zasa z odolných odrôd.
,,Dôvod je jednoduchý – pestovaním ekologických odrôd znižujem nielen náklady na chemickú ochranu, ale chránim aj zdravie svojej rodiny a ostatných spotrebiteľov nášho ovocia,“ hovorí Jozef Čerňanský.

Upozornime ešte na jeden dôležitý detail. Pred výsadbou ovocných stromčekov vystlal pestovateľ ryhy hlboké na dva rýle hustým ,,zajačím“ pletivom. Obávané hryzce zdržiavajúce sa pri potoku tak nemali najmenšiu šancu obhrýzať chutné korienky  mladých stromčekov. Investícia to bola užitočná, veď len jabloní na štíhlom vretene  vysadil 77. Všetky sa ujali a pestovateľ má istotu,  že najbližších sedem-osem rokov ich hryzec nevykynoží.

Náklady na výsadbu si Jozef Čerňanský výrazne zlacnil tým, že nakúpil namiesto hotových stromčekov iba podpníky.  Vyšli ho na 50 centov kus. Na ne navrúbľoval najnovšie odrody, ktoré mu podarovali priatelia ovocinári. Sortiment tvorí menšiu pomologickú zbierku, ťažko ho vymenovať. Čo je však dôležité, odrody sú zladené farebne a dozrievajú postupne od leta po neskorú jeseň.

Ovocinár predpokladá, že dopestuje okolo  osemsto kilogramov ovocia. Prvotriedne plody spotrebuje rodina, časť úrody predá, aby pokryl náklady na pestovanie a druhú triedu vylisuje na stopercentnú ovocnú šťavu.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu