Náš syn číta veľmi pomaly

Neuveriteľne dlho mu trvá, kým prečítame stranu v šlabikári. Čo máme robiť?

Ak mu všetko dlhšie trvá, má jednoducho takú povahu. A možno číta nesprávne.  Keď dieťa opakuje prvú slabiku, slovo, v podstate celý článok v šlabikári číta dva razy. Čo robiť? Dajte mu kúsok papiera či pohľadnice, ktorými si zakrýva slabiku, ktorú už prečítalo (aby ju už nevidelo). Oči pritom posúva dopredu.

Ešte to nie je ono? Pozerajte sa mu pri čítaní na ústa. Ak sa mu pery pohybujú a čítanie trvá dlhšie, číta najprv potichu (po písmenkách) a až potom nahlas (slabiku, slovo). Číta teda nesprávnym spôsobom.

Pozor – deti s dobrou sluchovou pamäťou vedia naspamäť aj celý článok v šlabikári, treba skúšať jednotlivé slová (z 1. riadku 2. slovo, z 2. riadku tretie, z 3. riadku posledné, prípadne zakryť, aby nevidelo, z ktorého riadku má prečítať slovo).

Prvá vec, ktorú treba pri čítaní ovládať, je slabikovanie. Keď mu ukážete slabiku mu, musí ju okamžite - hneď a zaraz - rýchlo povedať. Trénujte to dovtedy, kým hneď nepovie všetky spoje so samohláskami (ma, mo, me, mu, mi, nielen po poradí, ale aj na preskáčku), až vtedy sa prechádza k ďalšej spoluhláske).

Po písmenách čítajú deti, ktoré nemajú dobre utvrdené jednotlivé spoje. Ak si nevedia slabiku dobre zapamätať a mýlia sa, pomáha metóda obťahovať si všetky štyri typy písma prstom i farbičkou a pritom si ich dieťa nahlas hovorí (malé písané a, veľké písané a, veľké tlačené a, malé tlačené a). Vtedy sa mu to lepšie zafixuje do pamäti, lebo sa tu spája pohyb rukou, hovorí si to nahlas a ešte sa na to aj pozerá.

Slabikovanie nie je žiadna hanba, aj na konci prvého ročníka dieťa ešte môže slabikovať, ale musí to robiť nahlas a po dvoch písmenách, teda nie m-i = mi, ale hneď mi.

Ak vaše dieťa číta slovo Mila takýmto spôsobom: M-i = mi, l-a = la, mila, je to chybný spôsob čítania. Správne je hneď nahlas Mi-la i-de do ško-ly. Nesprávny je aj spôsob Mi-la = Mila i-de = ide, teda neopakovať po slabikovaní slovo ešte raz celé.

Aj tak číta veľmi pomaly? Ale správne a hneď nahlas? Je nesprávne, keď sa od detí vyžaduje, aby čítali čo najrýchlejšie na čas, každý človek má iné tempo. Dôležité je, čo som sa nové dozvedel, čo som si z prečítaného zapamätal!

Text a foto: Kvetoslava Mojtová pre magazín Pravdy