Máte záhradku? My máme radu, kedy treba na jeseň pôdu rýľovať

Nie každá pôda vyžaduje taký pomerne náročný mechanický zásah. Vylúčiť môžeme piesočnaté a hlinité úrodné pôdy, na ktorých hodláme v nasledujúcom roku pestovať hrach, fazuľu alebo iné strukoviny.

Aj na hriadkach určených na pestovanie cibule alebo cesnaku postačí jarné prekyprenie pôdy. Podobne postupujeme aj pri ošetrení záhonov domácich okrasných bylín. V prípade sejby alebo vysádzania priesady sirôtok, fialiek, sedmokrások, nezábudiek, konvaliniek, prvosienok, modríc, plešivcov, žltohlavov, snežienok alebo iných na výživu a kvalitu pôdy menej náročných okrasných rastlín pôdu na jeseň nerýľujeme.

Rýľovať sa odporúča na jeseň ílovitú pôdu. Ponecháme ju nepohrabanú s veľkými hrudami na povrchu. Cez zimu mráz hrudy rozpučí a spevní drobné štruktúrne hrudky. Porýľujeme tiež pôdu pri súčasnej aplikácii kompostu. Jednoduchým rýľovaním do hĺbky 0,2 metra na úrodných pôdach a hlbokým dvojvrstvovým rýľovaním do 0,4 metra na zúrodnenie nekvalitných pôd v záhradke.

Takto postupujeme pred výsadbou a pestovaním v nasledujúcom roku zeleniny náročnej na hnojenie. Rovnaký postup volíme aj pri teplomilných, spravidla cudzokrajných a na výživu náročných okrasných rastlinách. Často spájame rýľovanie s vyhnojením pôdy kompostom aj zapravením do pôdy priemyselných hnojív. Dusíkaté hnojivá však nikdy v jeseni nepoužívame.
Aplikácia priemyselných hnojív nevyžaduje vždy rýľovanie pôdy. Často ich stačí zmiešať s pôdou plytším alebo hlbším prekyprením pôdy rýľovacími vidlami, motykou alebo drapákom. Nikdy nerozhadzujeme pevné priemyselné hnojivá po povrchu, bez ich premiešania s pôdou. Hrozí totiž strata živín odplavením, vyplavením a únikom živín do ovzdušia.

Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK