Dôležité je merať si krvný tlak doma
Vysoký krvný tlak je rizikovým faktorom číslo jeden pri infarkte alebo záchvate mŕtvice, treba si ho pravidelne kontrolovať.
Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil minulý rok, má vysoký krvný tlak, čiže hypertenziu, takmer 42 percent Slovákov. Takmer polovica opýtaných však o krvnom tlaku so svojím lekárom nikdy nehovorila. Väčšina účastníkov prieskumu nemá doma tlakomer - argumentovali nedostatkom financií, ďalej tým, že nemajú dôvod si ho kupovať, pretože si myslia, že problém s krvným tlakom nemajú. Vysoký krvný tlak sa však nemusí nijako prejavovať. Viacerí sa spoliehajú na občasné odmeranie krvného tlaku v ambulancii, dnes to umožňujú aj viaceré lekárne. "Len menej ako polovica osôb si u nás meria krvný tlak doma s vlastným tlakomerom, čo je veľmi málo. Až 22 percent ľudí chce žiť v sladkej nevedomosti o svojom zdravotnom stave a takéto myslenie je potrebné zmeniť," konštatuje doc. MUDr. Štefan Farský z Martina, prezident Slovenskej ligy proti hypertenzii.
80 percent pacientov si nevie správne odmerať tlak
Pravidelné meranie krvného tlaku v domácich podmienkach má veľký význam, a to najmä pre pacientov, ktorí už vedia, že s ich krvným tlakom nie je všetko v poriadku. Hodnoty krvného tlaku odmerané u lekára či niekde v lekárni totiž nie sú vždy spoľahlivé. "Hypertenzia z bieleho plášťa", tak sa nazýva jav, ku ktorému dochádza pod vplyvom stresu z návštevy ambulancie. Pacient tam má často omnoho vyšší krvný tlak ako v skutočnosti. Úprimne povedané, v mnohých ambulanciách logicky ani nemajú čas dodržať pravidlá správneho merania krvného tlaku - pacient vchádza dovnútra po dlhom a nervóznom čakaní a "ide sa na vec", pričom sa ho lekár počas merania tlaku rýchlo vypytuje na jeho problémy. Opačným javom je "maskovaná hypertenzia" - pacient má normálne hodnoty tlaku v ambulancii a vysoké hodnoty v domácom prostredí. Domáce meranie má veľký význam napríklad pri posudzovaní efektu predpísanej liečby počas dňa a najmä 24 hodín od užitia lieku, keď si pacient odmeria tlak ráno na druhý deň ešte pred užitím ďalšej dávky. Ak sám zistí, aké hodnoty krvného tlaku mal v čase pred a po nasadení liečby a vidí jej význam, lepšie s lekárom spolupracuje. Podľa doc. Farského je však alarmujúce, že až 84 percent pacientov nepozná zásady správneho merania krvného tlaku. Lekári s nimi nemajú čas o tom hovoriť. Za hlavné kritérium pri kúpe tlakomera sa síce považuje jeho presnosť, pri nesprávnom používaní však aj ten najkvalitnejší tlakomer bude merať nespoľahlivo. Typickou chybou, najmä v prípade zápästných tlakomerov, je to, že pacient nemá tlakomer umiestnený v úrovni srdca (pri ramenných tlakomeroch je na úrovni srdca umiestnená len manžeta a samotný prístroj je položený na stole). Ďalšie časté príčiny nepresných výsledkov sú pohyby či rozprávanie počas merania, predkláňanie sa či nedostatočne uti ahnutá manžeta.
Čo je systola a diastola
Tlak krvi sa meria v jednotkách mmHg, čo sú milimetre ortuťového stĺpca. Dnes sa však už ortuťové tlakomery, podobne ako aj ortuťové teplomery nesmú predávať. V lekárňach alebo predajniach zdravotníckych potrieb sa predávajú digitálne tlakomery, ktoré môžu byť ramenné, určené na meranie na ramene (spodný okraj manžety 1-2 cm nad lakťovou jamkou) alebo zápästné, ktoré sa umiestňujú v oblasti zápästia. Vo všeobecnosti sa za presnejšie považujú tie určené na rameno, hoci sú drahšie. Na automatických modeloch sa manžeta nafúkne sama stlačením tlačidla, "inteligentné" tlakomery nafúknu manžetu presne toľko, koľko je potrebné na presné vyhodnotenie. Zbytočne "neprefukujú" a nestláčajú tak nepríjemne pažu. Staršie modely tlakomerov obyčajne nafukujú na stále rovnakú hodnotu, napr. 180 mmHg, ak treba, ešte dodatočne dofúknu a merací cyklus trvá dvakrát dlhšie. Na poloautomatoch to treba urobiť ručne stláčaním gumového balónika. Po nafúknutí manžety automatický mechanizmus pomaly uvoľňuje tlak manžety. Citlivé senzory v manžete zachytia prvé kmity, ktoré vzniknú v momente prieniku krvi do tepny pri postupnom vypúšťaní vzduchu z manžety (to je horný, systolický tlak) a takisto ich vymiznutie v momente dolného, diastolického tlaku. Zjednodušené povedané - systola je zmrštenie srdca, diastola jeho ochabnutie. Systolická hodnota je tlakové maximum v okamihu úderu srdca, diastolická hodnota je tlakové minimum medzi dvoma údermi srdca. Mnohé tlakomery vyhodnocujú aj tepovú frekvenciu, pulz. Podľa jeho výšky sa dá zistiť, či je pacient v danej chvíli napr. nervózny, čo môže mať vplyv na presnosť výsledkov. Počet pulzov však svedčí aj o tom, či je človek trénovaný, či športuje. Kto chce dlho žiť, mal by mať pokojový pulz okolo 50-60 pulzov za minútu. Zrýchlený pulz skracuje život.
Dôležitá je veľkosť manžety
Mimoriadny význam má z hľadiska presnosti vyšetrenia zvolená veľkosť manžety, najmä u ľudí, ktorí nemajú štandardnú veľkosť ramena (sú obézni). Pre určenie optimálnej veľkosti manžety je potrebné zmerať obvod ramena v strede medzi lakťom a ramenom, ak je to menej ako 33 cm, stačí štandardná veľkosť, 33-41 cm vyžaduje veľkú manžetu a viac ako 41 cm dokonca tzv. stehnovú. Niektoré tlakomery umožňujú pri kúpe výber manžety, iné majú jednu univerzálnu manžetu pre normálnu aj silnú pažu, možné je kúpiť aj tlakomer s detskou manžetou. Ľudia, ktorí trpia nepravidelným pulzom, tzv. arytmiami, by si mali zabezpečiť tlakomer, čo je proti nim odolný, je vybavený špeciálnou technológiou, ktorá umožňuje získanie presných hodnôt aj u pacientov s poruchami srdcového rytmu. Pri rozhodovaní je dôležité vybrať si tlakomer s veľkým, prehľadným displejom a zvážiť ďalšie možné funkcie: uloženie hodnôt do pamäte, vyhodnotenie nevhodného pohybu pri meraní, odhalenie rannej hypertenzie, možnosť usb pripojenia na počítač a podobne.
Zásady správneho merania krvného tlaku
Krvný tlak si merajte vždy v rovnakú hodinu, najlepšie v tichej miestnosti s primeranou teplotou. Jednu hodinu pred meraním krvného tlaku nefajčite a nepite nápoje s obsahom kofeínu, krvný tlak si nemerajte ani po kúpeli, cvičení, pití alkoholu. Nemerajte si tlak, ak máte silné nutkanie na močenie, plný močový mechúr zvyšuje tlak asi o 10 mmHg. Sadnite si vzpriamene, s rovným chrbtom, nerozprávajte a merať začnite až po 5 minútach strávených v pokoji. Oprite sa chrbtom o sedadlo stoličky, nohy majte neprekrížené, položené celými chodidlami na zemi. Uvoľnite si rukáv, nesmie vás škrtiť. Rameno s manžetou tlakomera majte položené lakťom na stole, pričom manžetu majte založenú približne vo výške srdca (inak si ruku podložte vankúšikom). Pri meraní zápästným tlakomerom držte zápästie vo výške srdca! Krvný tlak si merajte vždy na tej ruke, kde zvyknete namerať vyššie hodnoty. Meranie krvného tlaku dvakrát zopakujte s minimálnym časovým odstupom 2 - 5 minút, pričom zo zistených hodnôt vypočítajte priemer. Pri druhom meraní sú hodnoty obyčajne nižšie. Namerané hodnoty si zapíšte do preukazu o krvnom tlaku, poznačte si ich spoločne s užívanými liekmi, dátumom a časom merania. Krvný tlak si merajte pravidelne – ak už máte diagnostikovanú hypertenziu, každý deň ráno (počas prvej hodiny po prebudení, vtedy je vzostup tlaku zvlášť prudký, čo je v priamej súvislosti s počtom infarktov a záchvatov mŕtvice) a večer.
Normy pri jednotlivých druhoch meraní krvného tlaku
Krvný tlak v ambulancii menej ako 140/90 mmHg
Priemer domácich meraní (2 x denne počas 7 dní = 14 meraní) menej ako 135/85 mmHg
24-hodinový (pacient má naložený špeciálny tlakomer na meranie hodnôt 24 hodín denne, vypočítava sa priemer, pretože v noci býva podstatne nižší tlak ako cez deň) 125/80 mmHg
Hodnoty krvného tlaku (v mmHg)
Krvný tlak Horný (systolický) Spodný (diastolický)
Optimálny menej ako 120 menej ako 80
Normálny 120-129 80-84
Vysoký normálny 130-139 85-89
Ľahká hypertenzia 140-159 90-99
Stredná hypertenzia 160-179 100-109
Ťažká hypertenzia viac alebo rovná sa 180 viac alebo rovná sa 110 Izolovaná systolická hypertenzia viac alebo rovná sa 140 menej ako 90
(odborný časopis Medical practice)
Text: Bianka Stuppacherová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
80 percent pacientov si nevie správne odmerať tlak
Pravidelné meranie krvného tlaku v domácich podmienkach má veľký význam, a to najmä pre pacientov, ktorí už vedia, že s ich krvným tlakom nie je všetko v poriadku. Hodnoty krvného tlaku odmerané u lekára či niekde v lekárni totiž nie sú vždy spoľahlivé. "Hypertenzia z bieleho plášťa", tak sa nazýva jav, ku ktorému dochádza pod vplyvom stresu z návštevy ambulancie. Pacient tam má často omnoho vyšší krvný tlak ako v skutočnosti. Úprimne povedané, v mnohých ambulanciách logicky ani nemajú čas dodržať pravidlá správneho merania krvného tlaku - pacient vchádza dovnútra po dlhom a nervóznom čakaní a "ide sa na vec", pričom sa ho lekár počas merania tlaku rýchlo vypytuje na jeho problémy. Opačným javom je "maskovaná hypertenzia" - pacient má normálne hodnoty tlaku v ambulancii a vysoké hodnoty v domácom prostredí. Domáce meranie má veľký význam napríklad pri posudzovaní efektu predpísanej liečby počas dňa a najmä 24 hodín od užitia lieku, keď si pacient odmeria tlak ráno na druhý deň ešte pred užitím ďalšej dávky. Ak sám zistí, aké hodnoty krvného tlaku mal v čase pred a po nasadení liečby a vidí jej význam, lepšie s lekárom spolupracuje. Podľa doc. Farského je však alarmujúce, že až 84 percent pacientov nepozná zásady správneho merania krvného tlaku. Lekári s nimi nemajú čas o tom hovoriť. Za hlavné kritérium pri kúpe tlakomera sa síce považuje jeho presnosť, pri nesprávnom používaní však aj ten najkvalitnejší tlakomer bude merať nespoľahlivo. Typickou chybou, najmä v prípade zápästných tlakomerov, je to, že pacient nemá tlakomer umiestnený v úrovni srdca (pri ramenných tlakomeroch je na úrovni srdca umiestnená len manžeta a samotný prístroj je položený na stole). Ďalšie časté príčiny nepresných výsledkov sú pohyby či rozprávanie počas merania, predkláňanie sa či nedostatočne uti ahnutá manžeta.
Čo je systola a diastola
Tlak krvi sa meria v jednotkách mmHg, čo sú milimetre ortuťového stĺpca. Dnes sa však už ortuťové tlakomery, podobne ako aj ortuťové teplomery nesmú predávať. V lekárňach alebo predajniach zdravotníckych potrieb sa predávajú digitálne tlakomery, ktoré môžu byť ramenné, určené na meranie na ramene (spodný okraj manžety 1-2 cm nad lakťovou jamkou) alebo zápästné, ktoré sa umiestňujú v oblasti zápästia. Vo všeobecnosti sa za presnejšie považujú tie určené na rameno, hoci sú drahšie. Na automatických modeloch sa manžeta nafúkne sama stlačením tlačidla, "inteligentné" tlakomery nafúknu manžetu presne toľko, koľko je potrebné na presné vyhodnotenie. Zbytočne "neprefukujú" a nestláčajú tak nepríjemne pažu. Staršie modely tlakomerov obyčajne nafukujú na stále rovnakú hodnotu, napr. 180 mmHg, ak treba, ešte dodatočne dofúknu a merací cyklus trvá dvakrát dlhšie. Na poloautomatoch to treba urobiť ručne stláčaním gumového balónika. Po nafúknutí manžety automatický mechanizmus pomaly uvoľňuje tlak manžety. Citlivé senzory v manžete zachytia prvé kmity, ktoré vzniknú v momente prieniku krvi do tepny pri postupnom vypúšťaní vzduchu z manžety (to je horný, systolický tlak) a takisto ich vymiznutie v momente dolného, diastolického tlaku. Zjednodušené povedané - systola je zmrštenie srdca, diastola jeho ochabnutie. Systolická hodnota je tlakové maximum v okamihu úderu srdca, diastolická hodnota je tlakové minimum medzi dvoma údermi srdca. Mnohé tlakomery vyhodnocujú aj tepovú frekvenciu, pulz. Podľa jeho výšky sa dá zistiť, či je pacient v danej chvíli napr. nervózny, čo môže mať vplyv na presnosť výsledkov. Počet pulzov však svedčí aj o tom, či je človek trénovaný, či športuje. Kto chce dlho žiť, mal by mať pokojový pulz okolo 50-60 pulzov za minútu. Zrýchlený pulz skracuje život.
Dôležitá je veľkosť manžety
Mimoriadny význam má z hľadiska presnosti vyšetrenia zvolená veľkosť manžety, najmä u ľudí, ktorí nemajú štandardnú veľkosť ramena (sú obézni). Pre určenie optimálnej veľkosti manžety je potrebné zmerať obvod ramena v strede medzi lakťom a ramenom, ak je to menej ako 33 cm, stačí štandardná veľkosť, 33-41 cm vyžaduje veľkú manžetu a viac ako 41 cm dokonca tzv. stehnovú. Niektoré tlakomery umožňujú pri kúpe výber manžety, iné majú jednu univerzálnu manžetu pre normálnu aj silnú pažu, možné je kúpiť aj tlakomer s detskou manžetou. Ľudia, ktorí trpia nepravidelným pulzom, tzv. arytmiami, by si mali zabezpečiť tlakomer, čo je proti nim odolný, je vybavený špeciálnou technológiou, ktorá umožňuje získanie presných hodnôt aj u pacientov s poruchami srdcového rytmu. Pri rozhodovaní je dôležité vybrať si tlakomer s veľkým, prehľadným displejom a zvážiť ďalšie možné funkcie: uloženie hodnôt do pamäte, vyhodnotenie nevhodného pohybu pri meraní, odhalenie rannej hypertenzie, možnosť usb pripojenia na počítač a podobne.
Zásady správneho merania krvného tlaku
Krvný tlak si merajte vždy v rovnakú hodinu, najlepšie v tichej miestnosti s primeranou teplotou. Jednu hodinu pred meraním krvného tlaku nefajčite a nepite nápoje s obsahom kofeínu, krvný tlak si nemerajte ani po kúpeli, cvičení, pití alkoholu. Nemerajte si tlak, ak máte silné nutkanie na močenie, plný močový mechúr zvyšuje tlak asi o 10 mmHg. Sadnite si vzpriamene, s rovným chrbtom, nerozprávajte a merať začnite až po 5 minútach strávených v pokoji. Oprite sa chrbtom o sedadlo stoličky, nohy majte neprekrížené, položené celými chodidlami na zemi. Uvoľnite si rukáv, nesmie vás škrtiť. Rameno s manžetou tlakomera majte položené lakťom na stole, pričom manžetu majte založenú približne vo výške srdca (inak si ruku podložte vankúšikom). Pri meraní zápästným tlakomerom držte zápästie vo výške srdca! Krvný tlak si merajte vždy na tej ruke, kde zvyknete namerať vyššie hodnoty. Meranie krvného tlaku dvakrát zopakujte s minimálnym časovým odstupom 2 - 5 minút, pričom zo zistených hodnôt vypočítajte priemer. Pri druhom meraní sú hodnoty obyčajne nižšie. Namerané hodnoty si zapíšte do preukazu o krvnom tlaku, poznačte si ich spoločne s užívanými liekmi, dátumom a časom merania. Krvný tlak si merajte pravidelne – ak už máte diagnostikovanú hypertenziu, každý deň ráno (počas prvej hodiny po prebudení, vtedy je vzostup tlaku zvlášť prudký, čo je v priamej súvislosti s počtom infarktov a záchvatov mŕtvice) a večer.
Normy pri jednotlivých druhoch meraní krvného tlaku
Krvný tlak v ambulancii menej ako 140/90 mmHg
Priemer domácich meraní (2 x denne počas 7 dní = 14 meraní) menej ako 135/85 mmHg
24-hodinový (pacient má naložený špeciálny tlakomer na meranie hodnôt 24 hodín denne, vypočítava sa priemer, pretože v noci býva podstatne nižší tlak ako cez deň) 125/80 mmHg
Hodnoty krvného tlaku (v mmHg)
Krvný tlak Horný (systolický) Spodný (diastolický)
Optimálny menej ako 120 menej ako 80
Normálny 120-129 80-84
Vysoký normálny 130-139 85-89
Ľahká hypertenzia 140-159 90-99
Stredná hypertenzia 160-179 100-109
Ťažká hypertenzia viac alebo rovná sa 180 viac alebo rovná sa 110 Izolovaná systolická hypertenzia viac alebo rovná sa 140 menej ako 90
(odborný časopis Medical practice)
Text: Bianka Stuppacherová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
