Detská izba - jedno smetisko
Problém, ako udržať v detskej izbe poriadok, majú hádam všetci rodičia - len ich deti nie. Keď sú ešte malé, tak sú na poriadok "ešte" malé a keď sú už väčšie, tak sú na poriadok zas "už" veľké.
Knihy, hračky a šaty na jednej kope nie sú ničím výnimočným. Priblížme si teraz niekoľko metód rodičovskej výchovy k poriadkumilovnosti.
1. Výchova príkladom.
Malé deti naučíme upratovať hračky tak, že to najprv robíme spolu s nimi. Na túto metódu si treba nechať viac času a neodbiehať pritom k variacej sa večeri či k televíznemu seriálu. Cieľom je, aby dieťa spolupracovalo, ale nemôžeme očakávať, že vo veku dvoch - troch rokov uprace všetko samé. Riziko tejto metódy spočíva v tom, že rodič a dieťa budú mať úlohy rozdelené: dieťa sa hrá (a rozhadzuje) a rodič vychováva (a upratuje).
2. Pozitívna motivácia.
O tom, či by sa upratovanie malo alebo nemalo odmeňovať, sa aj medzi odborníkmi vedie polemika. Isté je, že sľubovať maškrtu za to, čo by malo byť bežné, veľmi výchovné nie je. Ale isté je aj to, že kritika a tresty nezaberajú dlhodobo. Kompromisom je určiť si pravidlá a vyčleniť na upratovanie čas: napríklad teraz už musíme hračky upratať (čo to odo mňa zasa chcú?!), lebo o chvíľu bude rozprávka (to sa mi páči!). Ak izba nie je uprataná pred rozprávkou, dieťa ju zmešká - teda príde o zábavu, na ktorú sa teší. Pre neporiadok v izbe by však dieťa nemalo prísť o večerné čítanie pred spaním - tento rituál je dôležitý. Ale pomstychtivý rodič môže večer využiť na rozprávku o deťoch, ktoré mali v izbe postupne taký veľký neporiadok, až v ňom celkom zablúdili a stratili a nemohli nájsť svojich rodičov.
Pozitívnu motiváciu odporúčajú psychológovia, ale riziko spočíva v tom, že ešte nevideli v akcii vaše dieťa.
3. Odstrašujúci príklad.
Niektorí rodičia volia metódu zastrašovania. Pri malých deťoch začínajú vrecom, do ktorého pozbierajú všetky rozhádzané hračky, pri väčších môžu niektoré kusy špinavého odevu skončiť v kontajneri. Táto metóda je drastická a pri niektorých jedincoch môže byť účinná. Má však aj svoje riziká. Keď rodičia takto preriedia hračky malým deťom, tie sa tešia, že konečne objavia iné hračky, ktoré dovtedy v tom neporiadku nevedeli nájsť, alebo sa vynoria na svetlo hračky, na ktoré už celkom zabudli. A keď rodičia takto preriedia šatník svojmu tínedžerovi, hrozí, že už nebude striedať iba dve tričká, ale ostane celý týždeň iba v jednom.
4. Rezignácia.
K rezignácii sa väčšinou uchyľujú rodičia ako k tomu poslednému, ale "riadená" rezignácia môže byť výchovnou metódou. Platí najmä na tínedžerov, ale sčasti sa dá uplatniť aj u mladších školákov. Jej tajomstvo spočíva v tom, že rodič prestane spolupracovať a bojkotuje otázky svojho dieťaťa (Nevidela si to moje čierne tričko? Kam sa stratila moja empétrojka?). Očakávaným cieľom tejto metódy je sebauvedomenie. Riziko "riadenej rezignácie" spočíva v tom, že to rodič nevydrží a začne s dieťaťom znova spolupracovať.
Ktorá z metód sa dá uplatniť vo vašej domácnosti, treba vyskúšať. Úspech ale nie je zaručený ani pri jednej.
Text: -zoh- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK
