Dunčo za trest kľačať nepôjde
Hoci majú lásku svojho pána, správajú sa ako malí delikventi. A niekedy sú potrestaní.
Za to, že sa vyváľajú v najväčšom blate, že v záhrade podlezú plot, že sa rozbehnú cez cestu, keď sa rúti nákladiak, že sa pobijú s cudzími psami...
Ak pes urobí niečo neprístojné, niekto ho trestá novinami, iný ho zbije vôdzkou, ďalší rukou. Čo je to trest a kto ho používa? "Človek, ktorý nerozumie zvieraťu alebo nezvláda situáciu. Nemôžeme zviera za niečo trestať, môžeme len vyriešiť momentálnu situáciu. Zviera nechápe trest tak ako my – včera som urobil niečo zlé a dnes za to dostanem výprask," tvrdí kynologička Jana Freyová.
Ak chceme mať slušného psa, mali by sme ho vychovávať tak, ako sa to robí v ríši zvierat. Ani suka nepribehne k šteňaťu, neodtrhne si prút z vŕby a nezačne ho biť a hystericky kričať. Nezroluje si noviny a nepoužije ani vôdzku. Ak šteňa urobí niečo neprístojné, matka ho potrestá hlasom, gestom, postojom alebo ho chytí ho za kožu na krku, vykmáše ho a odhodí. Pre psa je to najprirodzenejší trest.
Ak by sme naň hystericky kričali, bystrý pes by v našom hlase vycítil beznádejnosť. Ani psí vodcovia v svorke zbytočne neštekajú a nevrčia. Väčšina ich trestov je tichá a rýchla.
Gestá, mimika, hlas
Ak musíme potrestať psa, asi sme nezvládli jeho výchovu. Možno sme prehliadli jednotlivé vývojové štádiá, keď bol ešte šteniatkom a mal sa naučiť byť podriadený vodcovi svorky – teda vám. Možno sme boli naňho príliš mäkkí, alebo ste nepoznali všetky psychologické možnosti, ako ho viesť a vychovávať.
Pes je špecialistom na neverbálnu komunikáciu, všíma si gestá, mimiku, ale aj pohyby tela svojho pána, ktorý je v jeho očiach hlavou svorky. Príkazy mu dáva nielen tónom hlasu, intonáciou, ale aj rukou. Tento spoločenský tvor chápe signály hierarchie.
Pretože má veľmi dobre vyvinutý sluch, nekričme naň, čo má, alebo naopak, čo nesmie robiť. Veľmi dobre počuje aj vtedy, ak sa mu ticho prihovárame. Ak je zvyknutý prijímať naše príkazy tichým hlasom, a odrazu zvýšime tón, vytrestáme ho. Prísne vyslovené slová "ticho!", "nie!", alebo "stoj!" ho zasiahnu v okamihu, keď robí niečo zakázané.
Malé a veľké chyby
Ak pes urobí chybu, môžeme ho izolovať – v rohu či v inej miestnosti, "páchateľ" by tam však nemal byť dlhšie ako 15 minút. Nikdy ho však nebijeme - rukou, vôdzkou či novinami. Pre psa, ktorého by sme chceli takto potrestať, by nebol rozdiel medzi týmito "nástrojmi" a rukou jeho pána. Každý trest by mal byť okamžitý, pretože pes si nepamätá, čo vyviedol pred 5 minútami .
Keď ho chceme potrestať, mali by sme vedieť, či sa pes zle správa alebo je to len jeho inštinkt. Napríklad strážny pes šteká preventívne, aby si chránil územie. Ale pes "zabudne" poslúchať, ak je v blízkosti sučka, ktorá je v ruji.
Často urobíme chybu aj my, raz mu niečo dovolíme, inokedy nie. Ako sa má v tom orientovať? Ak necháme, aby ohrýzal staré topánky, myslí si, že môže hrýzť všetky naše topánky.
Nemali by sme ho trestať v prípade, že neposlúchol príkaz, ktorý bol nad jeho možnosti. Ak chcete, aby foxteriér neštekal zakaždým, keď niekto prechádza pred vaším plotom, len ťažko vás bude rešpektovať.
Vždy by sme sa mali ubezpečiť, že pes pochopil, čo chceme. Zopakujeme mu príkaz alebo mu to povieme inak.
Na druhej strane za rovnakú chybu ho vždy potrestáme. Keď kradne jedlo, nehrešíme ho len vtedy, ak nám zožral steak, ale aj keď si zobral len suchý chlieb.
Keď chceme byť dôslední, trest neodkladáme. Ak pes urobil potrebu v dome, keď sme neboli doma, nepochopil by, prečo mu nadávame, keď sme sa vrátili domov. Trest by si spájal s naším príchodom.
Vždy sme pokojní, pretože nervozita znásobuje trest. Keď sa pes začne správať podriadene - submisívne, prestaneme ho trestať. Ak sa zo strachu pomočí alebo sa začne plaziť, nenadávame mu.
Trest musí byť niečo výnimočné. Nemá význam zatvoriť ho v izbe, alebo v búde, ak tam môže kedykoľvek ísť. Ak ho však zavrieme do garáže, kam nikdy nesmie, pre psa je to trest.
Pätoro dobrého pána
• Lepšie je predvídať, ako hnevať sa.
• Nedovolíme, čo sme mu včera zakázali.
• Netrestáme ho za niečo, čo neurobil pred nami.
• Tón nášho hlasu je väčší trest ako fyzická bolesť.
• Naučíme ho základné povely: zostať, k nohe, sadni, ľahni, fuj.
Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK