Kedy a ako zasiahnuť, keď sa dva psy pobijú?

Keď sa dva psy pobijú, musím fyzicky zasiahnuť. Pretože máloktorý pes, okrem veľmi dobre cvičených, poslúchne na slovo, a keď poviem "pusť!", aj pustí. Nie je to forma trestu, ale riešenie situácie. Chytím ho za kožu na krku alebo iné citlivé miesto, na ktoré reaguje, aby pochopil, že ja, jeho pán, mu to nedovoľujem. (Aj vtedy, keď požiera výkaly či odpadky.) Maximálne ho odhodím, ale nebudem ho byť, pretože on bitku nechápe. Pes by nikdy nemal dostávať telesné tresty. Nepotrestám ho ani potom, keď už pohrýzol druhého psa. Ja, jeho majiteľ, by som mal predvídať a zabrániť, aby sa situácia dostala do takého štádia.

Ak ľudia používajú trest, často vyvolajú opak. Zviera dosiahne to, že si ho človek všimol. Ak sa so psom málo zaoberáme (má málo vychádzok a pohybu), je rád, že mu človek z nášho pohľadu ublížil. Dosiahol svoje – upútal pozornosť.

Aj trest typu - vytrestám ťa, nepôjdem s tebou von, je úplne nezmyselný. Pes to nepochopí. Svojím spôsobom je to týranie.

Ľudia, ktorí nezvládajú psa, zasa pristupujú k brutálnym a silným fyzickým zásahom (kopance, ostnaté obojky s pichliačmi smerom dovnútra). Psa chcú zvládnuť bolesťou. To nie je trest ani riešenie situácie, ale týranie. 

Šteňa lepšie vychovám, keď ho budem odmeňovať, než trestať. Vždy, keď robí dobre, dostane odmenu. Nevšímam si to, čo robí zle. Potom bude robiť to, za čo ho odmeňujem, a nie to, za čo si ho nevšímam. 

Text: -vh- pre Pravdu 
Foto: archív Jany Freyovej