Ovocinárom roka sa stal záhradkár samouk
Bieličan Stanislav Panák stavil na odrodu Pinova a povýšil ju na Jablko roka.
Týždeň pred vyhodnotením populárnej záhradkárskej súťaže Jablko roka sa stavil Bieličan Pavol Pitel, že červenolíca Pinova, ktorú dopestoval jeho priateľ Stanislav Panák, neskončí horšie ako na treťom mieste.
V krčme, kde padla stávka, vyhlásil: "Ak neskončíme do tretieho miesta, končíme." Deň pred slávnostným vyhodnotením prišla záhradkárom do Veľkých Bielíc správa, že hruška Dicolor obsadila druhé miesto. "A čo je s jablkom? Vari nie je ani v prvej desiatke?" pýtal sa sklamaný Pitel.
Bolo, a na samom vrchole. Lenže aj v čase esemesiek občas zlyhá spojenie, a tak sa Stanislav Panák v deň, keď si mal užiť korunováciu za jablkového kráľa, nevybral do Nitry po žezlo, ale ako obvykle zamieril do fabriky k svojmu sústruhu. Na výstavu prišiel až podvečer.
Stanislav Panák je jeden z tisícok zanietených slovenských ovocinárov. Skromný človek, ale so zlatými rukami a širokou priateľskou dušou. Vo Veľkých Bieliciach tohto štyridsiatnika, ktorý sa ešte nestihol oženiť, možno pre jeho švitoriace andulky, zebričky a červené jabĺčka, pozná celá dedina. A úctivo ho zdravia. A nielen preto, že je čerstvý šampión. Vždy rád susedom ostrihá stromy a nezištne sa podelí s úrodou jabĺk s kamarátmi.
Stanko mal štrnásť rokov, keď mu zomrel otec a dospievajúci chlapec sa odrazu musel starať o rodičovskú záhradu. Čo to už vedel o reze stromov a čo nevedel, mu ukázal strýko Anton Bezák. Bielice boli od nepamäti dedina s ovocinárskou tradíciou a Panák ju rozvinul do dokonalosti. Hltavo čítal Záhradkára a všetky ovocinárske knihy. Samouk, ktorého k vynikajúcim výsledkom priviedla vášeň a systematicky zdokonaľovaná zručnosť.
Desaťárový sad, z ktorého pochádza víťazné jablko odrody Pinova, obrába Stanislav Panák so svojím priateľom Pavlom Pitelom. Kedysi na roli konča Pitelových stodoly rástlo len obilie, od roku 2000 je tu ovocný sad. Na perfektne vedenej drôtenke tu rastie 285 stromov – čerešne, jablone, hrušky, slivky, broskyne, marhule.
"Máme tu novinky i staršie odrody," vysvetľuje Stanislav Panák. "Pinova sa mi vždy páčila – vábila krásnou sýtočervenou farbou i drobučkými bielymi bodkami, ktoré krášlili jej líčko. A keďže bola vyhlásená za odrodu rezistentnú proti chrastavitosti, a ja sa chémii vyhýbam, ako sa len dá, začal som ju pestovať."
Víťazné plody sa urodili Panákovi na trojročnom stromčeku. Hoci jabloň bohato zakvitla, urobil dôkladnú prebierku. Nechal dozrieť len päť plodov. Jeden výstavnejší ako druhý.
"Pinova je moja slabosť. Pochádza z Nemecka a Nemci robia všetko poctivo, kvalitne," opisuje odrodu Panák. Predsa len sa im jedna vec úplne nepodarila. Hoci tvrdia, že odroda je rezistentná proti chrastavitosti, v roku, keď je silný tlak choroby, jej treba pomôcť postrekom. Nie je to len môj postreh, potvrdili to aj odborníci z nitrianskej univerzity," hovorí Panák.
Bielický ovocinár má rád v záhrade pestrosť a experimenty. "Máme tu včasnú odrodu jablka Sklené, ktoré má rada mama Paľa Pitela a my tiež, lebo z nich robí výborné koláče. Z našich sadov už odchádza kyselkavá Jonathanka, ale ja som ju preštepil, pretože je to odroda môjho detstva. Stromy sú symboly nášho života, je dobré, ak nám pripomínajú, akí sme boli, čo nám chutilo a prinášalo potešenie."
Stanislav Panák má zo záhrady potešenie. Veľkosť tohto ovocinára však spočíva v inom. Priviedol k ovocinárstvu veľa svojich priateľov. S niektorými kamarátstvo aj vďaka sadu prerástlo do svojrázneho bratstva.
"S Pavlom Pitelom a Pavlom Podolínskym tvoríme trojlístok, ktorý si rozumie, práve kvôli záľube. Dokonca robíme aj spoločne zabíjačku, všetko zvládneme sami, bez pomoci žien, taká zimná panská jazda, pri ktorej dobre chutí hruškovica, ako pozdrav teplého voňavého leta," uzavrie debatu Stanislav Panák.
Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu
V krčme, kde padla stávka, vyhlásil: "Ak neskončíme do tretieho miesta, končíme." Deň pred slávnostným vyhodnotením prišla záhradkárom do Veľkých Bielíc správa, že hruška Dicolor obsadila druhé miesto. "A čo je s jablkom? Vari nie je ani v prvej desiatke?" pýtal sa sklamaný Pitel.
Bolo, a na samom vrchole. Lenže aj v čase esemesiek občas zlyhá spojenie, a tak sa Stanislav Panák v deň, keď si mal užiť korunováciu za jablkového kráľa, nevybral do Nitry po žezlo, ale ako obvykle zamieril do fabriky k svojmu sústruhu. Na výstavu prišiel až podvečer.
Stanislav Panák je jeden z tisícok zanietených slovenských ovocinárov. Skromný človek, ale so zlatými rukami a širokou priateľskou dušou. Vo Veľkých Bieliciach tohto štyridsiatnika, ktorý sa ešte nestihol oženiť, možno pre jeho švitoriace andulky, zebričky a červené jabĺčka, pozná celá dedina. A úctivo ho zdravia. A nielen preto, že je čerstvý šampión. Vždy rád susedom ostrihá stromy a nezištne sa podelí s úrodou jabĺk s kamarátmi.
Stanko mal štrnásť rokov, keď mu zomrel otec a dospievajúci chlapec sa odrazu musel starať o rodičovskú záhradu. Čo to už vedel o reze stromov a čo nevedel, mu ukázal strýko Anton Bezák. Bielice boli od nepamäti dedina s ovocinárskou tradíciou a Panák ju rozvinul do dokonalosti. Hltavo čítal Záhradkára a všetky ovocinárske knihy. Samouk, ktorého k vynikajúcim výsledkom priviedla vášeň a systematicky zdokonaľovaná zručnosť.
Desaťárový sad, z ktorého pochádza víťazné jablko odrody Pinova, obrába Stanislav Panák so svojím priateľom Pavlom Pitelom. Kedysi na roli konča Pitelových stodoly rástlo len obilie, od roku 2000 je tu ovocný sad. Na perfektne vedenej drôtenke tu rastie 285 stromov – čerešne, jablone, hrušky, slivky, broskyne, marhule.
"Máme tu novinky i staršie odrody," vysvetľuje Stanislav Panák. "Pinova sa mi vždy páčila – vábila krásnou sýtočervenou farbou i drobučkými bielymi bodkami, ktoré krášlili jej líčko. A keďže bola vyhlásená za odrodu rezistentnú proti chrastavitosti, a ja sa chémii vyhýbam, ako sa len dá, začal som ju pestovať."
Víťazné plody sa urodili Panákovi na trojročnom stromčeku. Hoci jabloň bohato zakvitla, urobil dôkladnú prebierku. Nechal dozrieť len päť plodov. Jeden výstavnejší ako druhý.
"Pinova je moja slabosť. Pochádza z Nemecka a Nemci robia všetko poctivo, kvalitne," opisuje odrodu Panák. Predsa len sa im jedna vec úplne nepodarila. Hoci tvrdia, že odroda je rezistentná proti chrastavitosti, v roku, keď je silný tlak choroby, jej treba pomôcť postrekom. Nie je to len môj postreh, potvrdili to aj odborníci z nitrianskej univerzity," hovorí Panák.
Bielický ovocinár má rád v záhrade pestrosť a experimenty. "Máme tu včasnú odrodu jablka Sklené, ktoré má rada mama Paľa Pitela a my tiež, lebo z nich robí výborné koláče. Z našich sadov už odchádza kyselkavá Jonathanka, ale ja som ju preštepil, pretože je to odroda môjho detstva. Stromy sú symboly nášho života, je dobré, ak nám pripomínajú, akí sme boli, čo nám chutilo a prinášalo potešenie."
Stanislav Panák má zo záhrady potešenie. Veľkosť tohto ovocinára však spočíva v inom. Priviedol k ovocinárstvu veľa svojich priateľov. S niektorými kamarátstvo aj vďaka sadu prerástlo do svojrázneho bratstva.
"S Pavlom Pitelom a Pavlom Podolínskym tvoríme trojlístok, ktorý si rozumie, práve kvôli záľube. Dokonca robíme aj spoločne zabíjačku, všetko zvládneme sami, bez pomoci žien, taká zimná panská jazda, pri ktorej dobre chutí hruškovica, ako pozdrav teplého voňavého leta," uzavrie debatu Stanislav Panák.
Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu
