Matkou po tridsaťpätke. Neskoro?

Hoci najviac detí sa rodí ženám vo veku 25 až 29 rokov, tých, čo sa stávajú matkami bližšie ku štyridsiatke, ustavične pribúda. Odborníci sa zhodujú, že z hľadiska biologickej zrelosti je ideálnym vekom na rodenie obdobie medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Lenže každý je taký starý, ako sa cíti. Prináša so sebou azda tehotenstvo vo vyššom veku priveľké riziká?

Gynekológovia či genetici u nás označujú vo všeobecnosti za rizikové tehotenstvo po 35. roku života - nielen pre ženu, ale aj pre plod. To je na Slovensku veková hranica, keď sa budúcej mamičke automaticky odporúčajú aj invazívne metódy predpôrodnej diagnostiky, napr. v podobe odberu plodovej vody, tzv. amniocentézy. "Vo veku nad 35 rokov totiž štatisticky významne stúpa pravdepodobnosť nesprávneho dozretia vajíčka a riziko, že plod bude mať viac alebo menej chromozómov, ako je normálne," vysvetľuje doc. MUDr. Michal Ondrejčák, CSc., genetik a gynekológ zo Železničnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Najčastejšou aj najznámejšou chromozómovou chybou je Downov syndróm (DS). Spôsobuje ho nadpočetný chromozóm 21, dieťa s DS teda nemá 46, ale 47 chromozómov. Zo štatistiky vyplýva, že vo veku 30 rokov by žena splodila dieťa s DS v jednom prípade z 800 tehotností, vo veku 35 rokov už jedno z 380 a v štyridsaťpäťke je pravdepodobnosť 1 : 30. Paradoxom však je, že väčšinu "downiatok" porodia mladšie ženy. Staršie totiž väčšinou práve z dôvodu zvýšeného rizika absolvujú podrobnejší skríning, vyhľadávanie možných vývojových chýb a do 24. týždňa tehotnosti sa môžu rozhodnúť pre tzv. genetickú interrupciu.

Čo je to prenatálna diagnostika
Na vyhľadávanie vrodených vývojových chýb je zameraná prenatálna diagnostika. Má niekoľko stupňov. Ten prvý, najzákladnejší, sa vykonáva u každej budúcej mamičky, s jej súhlasom, prirodzene. Je to tzv. biochemický skríning, čo je zisťovanie niektorých parametrov z krvi matky. Hovorí sa mu "triple test" a robí sa v druhej tretine tehotnosti, najčastejšie okolo 16. týždňa. Zvýšené alebo znížené hodnoty niektorých markerov môžu naznačovať riziko postihnutia plodu, napr. AFP proteín produkuje pečeň plodu a pri Downovom syndróme býva jeho hladina výrazne nižšia. Naopak, pri poruche uzatvárania nervovej rúry býva jeho hladina veľmi vysoká. Tento test však môže upozorniť len na prípadné zvýšené riziko, resp. vznikne podozrenie, ktoré je dôvodom na vykonanie druhého stupňa prenatálnej diagnostiky - odber plodovej vody a laboratórne vyšetrenie jej vzorky. U mnohých žien s abnormálnymi hodnotami v krvi sa neskôr ukáže, že budúce dieťa je v poriadku. Naopak, ženám, ktoré mali hodnoty v krvi v poriadku, sa môže narodiť dieťa s Downovým syndrómom. Citlivosť tohto testovania z krvi tehotnej ženy má teda svoje hranice.

Okrem toho sa počas tehotnosti robia aj ultrazvukové vyšetrenia. V 20. týždni tehotnosti sa štandardne robí tzv. morfologický ultrazvuk, ktorý je zameraný na hodnotenie správnosti vývoja jednotlivých orgánov plodu a zároveň sa odmeraním určitých parametrov hodnotí aj správnosť rastu dieťaťa. Podozrivý ultrazvukový nález je takisto dôvodom na odber plodovej vody.

Meranie šijového prejasnenia
Na Slovensku sú najčastejším dôvodom na odber plodovej vody podozrivé výsledky z vyšetrenia krvi, na druhom mieste je to vek matky nad 35 rokov, nasleduje podozrivý nález z ultrazvuku a napokon výskyt nejakého genetického poškodenia v rámci blízkej rodiny. Odber plodovej vody však môže lekár budúcej mamičke urobiť aj na základe tzv. psychologickej indikácie, znamená to, žena má obavy z narodenia poškodeného dieťaťa hoci z dôvodu užívania liekov, rtg. na začiatku tehotnosti a podobne. Čo mnohí nevedia, aj nízky vek matky - menej ako 17 rokov - je dôvodom na tento druh vyšetrenia pre zvýšené riziko vývojových chýb.

Novinkou medzi vyšetreniami je tzv. prvotrimestrálny skríning. Pozostáva z odberu krvi a ultrazvuku brucha a robí sa najneskôr do 14. týždňa tehotenstva. Vyžaduje však vyškolených gynekológov, ktorí na to získali certifikát v zahraničí, s kvalitným ultrazvukovým prístrojom za niekoľko miliónov. Títo lekári sú školení na to, aby kvalifikovane odmerali tzv. šijové prejasnenie, nahromadenie tekutiny medzi kožou a mäkkými tkanivami nad chrbticou. Má skratku NT a ak je hodnota vyššia ako 3,0 mm, vzniká podozrenie na vrodenú chybu, napr. spomínaný Downov syndróm. "Na meranie šijového prejasnenia je najlepší koniec 12. týždňa tehotnosti," podotýka český embryológ z Prahy prof. MUDr. Jan Evangelista Jirásek. "Ak nameriam viac ako 3 mm, ženu si objednám ešte o týždeň a ak to nezmizne, plod vyžaduje detailnú prenatálnu diagnostiku." Niektorí sonografisti tomuto ultrazvuku hovoria aj "entéčko".

Meria sa aj nosová kostička so skratkou NB, ktorá by u zdravého dieťaťa takisto mala dosiahnuť určitú výšku. Len 2 percentám zdravých plodov totiž v období medzi 11. a 14. týždňom tehotenstva nosová kosť chýba. Certifikovaní ultrasonografisti s privátnymi ambulanciami, napr. MUDr. Robert Dankovčík z Centra prenatálnej diagnostiky v Košiciach (viac informácií www.3dultrazvuk.sk), vedia odhaľovať možné genetické chyby plodu aj na základe abnormálneho toku krvi v špeciálnej cieve bruška plodu, spätného toku krvi v srdiečku plodu alebo odmeraním uhla medzi horným okrajom čeľuste plodu a čelovou kosťou. Plody s Downovým syndrómom majú plochú tvár a preto býva tento tzv. FMF uhol väčší ako 85 - 90 stupňov. Mimoriadne dôležitá je však presnosť a skúsený ultrasonografista s dobrým prístrojom.

Je to individuálne
"Aj u žien vo vyššom veku môže tehotnosť prebiehať hladko a nekomplikovane," ubezpečuje doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc., v mesačníku Dieťa. Pripúšťa však, že vyšší vek je rizikový z hľadiska vzniku poruchy metabolizmu cukrov, tehotenskej cukrovky. Táto porucha sa dá včas odhaliť testami (tzv. pitie cukrovej vody), ktoré sa v tehotnosti robia u všetkých žien. Vo vyššom veku sa podľa neho častejšie vyskytuje zvýšený krvný tlak, bielkoviny v moči a opuchy, tzv. preeklampsia. Aj tá sa však dá včas odhaliť a riešiť pravidelnými kontrolami prírastku na hmotnosti, meraním krvného tlaku, vyšetrovaním moču.

V roku 2008 sa na Slovensku narodilo 57 360 detí. Zatiaľ čo v polovici 90. rokov sa najviac detí rodilo ženám vo veku 22 rokov, v súčasnosti sa toto maximum posunulo o päť rokov vyššie. O ideálnom veku pre tehotenstvo a materstvo sa vedú diskusie. V zásade však platí to, že plodnosť ženy so zvyšujúcim sa vekom klesá, najvyššia je do dvadsaťpäťky. To však neznamená, že štyridsiatnička nemôže bez väčších problémov otehotnieť a bez komplikácií donosiť zdravého potomka, pretože je to veľmi, veľmi individuálne.

Text: Bianka Stuppacherová pre magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK