Šesť krokov k samostatnosti dieťaťa
Každé dieťa by sa raz malo od rodičov osamostatniť.
K tomu však vedú postupné kroky počas celého detstva a každá z týchto vývojových etáp je veľmi dôležitá.
1. krok: Môžem veriť týmto ľuďom?
Vek: 0 - 6 mesiacov
Novorodenec prichádza na svet ako bytosť z inej planéty, ešte nič, čo sa tu deje, nepozná. Potrebuje odpoveď na pár základných otázok. Kto sú títo ľudia? Som tu v bezpečí? Dostanem jesť? Nebude mi zima?
V tomto období je dôležité, aby rodičia poskytli dieťaťu najmä pocit bezpečia. Dotyky, maznanie, rozhovory, úsmevy, to všetko prispieva k pocitu bezpečia a lásky. Rodičia by nemali ignorovať, ak ich dieťa volá (v tomto veku spravidla plačom), inak dieťa upadne do pasivity a do depresie.
Určitá samostatnosť sa však dá pestovať už v tomto rannom veku: rodičia môžu nechať dieťa prejaviť svoje potreby. Napríklad nechať ho zakričať, keď má hlad a nie nakŕmiť ho vždy bez "požiadania".
2. krok: Objavujem svet
Vek: 6 - 18 mesiacov
V tomto veku sa dieťa začína samo učiť, spoznáva svoje bezprostredné okolie, objavuje svet. Všetko chytá, dáva do úst, skúma a spoznáva. Osamostatňovanie v tejto etape je pre dieťa ľahšie, ak mu rodičia vytvoria doma bezpečnú zónu, kde sa môže svojej výskumníckej práci venovať bez toho, aby mu v tom niekto bránil. Nebezpečné aj vzácne predmety treba odložiť z dosahu a naopak poskytnúť dieťaťu dostatok podnetných vecí, vhodných pre tento vek.
3. krok: Učím sa myslieť
Vek: 18 mesiacov - 3 roky
Tu už je čas na vysvetľovanie a na "jasné hranice". Deti by mali vedieť nielen, čo sa smie a čo nie, ale aj prečo - učiť sa príčine a dôsledku. Napríklad mačka sa bojí, keď ju tlačíš tak silno. Ak sa s ňou chceš hrať, hladkaj ju takto...
Deti v tomto veku majú obdobie "nie" a rodičia by ho mali mať tiež - aby sa naučili hranice nepovoliť. Aby však dieťa v jeho rozvoji neobmedzovali, treba si určiť, čo je dôležité a čo nie. Z toho následne vyplynie, čo máme dieťaťu zakázať a čo máme dovoliť.
4. krok: Ostatní ľudia
Vek: 3 - 6 rokov
Deti sa začínajú kontaktovať s inými deťmi, hrajú sa "s nimi" a nie ",vedľa nich". Je to obdobie večných detských otázok PREČO? Niektorým rodičom sa deti v tomto veku zdajú urozprávané - ale tak to má byť. Cvičia si reč a treba ich v tom podporiť.
Neradno sa deťom posmievať, robiť si z nich žarty, učia sa svojim prvým spoločenským kontaktom mimo rodiny a potrebujú mať oporu. Ak ste doteraz nezačali s povinnosťami, už je najvyšší čas. Ak od dieťaťa niečo chcete, povedzte to jasne a bez výčitiek: Teraz si pozbieraj hračky. (nie Nebuď neporiadny/lenivý)
5. krok: Urobil som to sám
Vek: 6 - 12 rokov
V tomto veku už deti vedia, ako to na svete chodí, poznajú základné pravidlá. Rodičia by mali trvať na ich dodržiavaní, ale tam, kde sa to dá, treba pripustiť kompromis. Dieťa sa tak učí presadiť svoju vôľu aj ustúpiť, čo sa mu v dospelosti nesmierne zíde.
Účinnejšia než zákaz je skúsenosť - ak to nie je nebezpečné, nechajte dieťa urobiť chybu, ak na nej trvá, poučí sa, ale skúsi to samo.
Rodičia by mali dieťa učiť diskutovať. Otvorene, bez strachu z následkov, ale slušne, bez urážok a bez hnevu. Dieťa treba povzbudzovať, aby vyjadrilo svoj názor. Pre rodičov môže byť ťažké ovládnuť svoje chúťky ovládať dieťa alebo nechať sa dieťaťom pohltiť.
6. krok:
Vek: 12 - 18 rokov
Tínedžer sa od rodiny neustále odpútava, aby sa znova vracal a opäť odchádzal. Nacvičuje si tak vykročenie do dospelého života. Hoci je ešte plne závislý od rodiny, jeho záujmy sa sústreďujú mimo nej. Rodičia sa ťažko vyrovnávajú so svojou novou úlohou, keď stoja "v úzadí" - ale nemali by sa jej vzdávať. Aj päť minút, počas ktorých robia deťom taxikára, sa dá využiť sa príjemný rozhovor.
Sú ako príliv a odliv - chvíľu nezávislí a chvíľu chcú byť hýčkaní. Chvíľu sú rozumní a chvíľu sú vzdorovití a drzí. Napriek tomuto niekoľkoročnému neustálemu vlneniu tam a späť sa postupne posúvajú vpred. V tomto veku je dôležité slobodu dieťaťa vyvážiť zodpovednosťou.
Niektorí dospievajúci potrebujú udržiavať neustále nezhody s rodičmi, aby si tak sami dodali odvahy opustiť rodinné hniezdo. Občas sa deti odpútajú od rodiny ľahko a občas veľmi ťažko. V dnešných časoch nie je žiadnou výnimkou, ak s rodičmi žije aj dospelý tridsiatnik...
Spracované podľa Steve Biddulph: Prečo sú šťastné deti šťastné
Text: -zoh- pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK