Najlepšie sa číta ležiac na koberci

Niektorí si knižky obľúbili ešte skôr, ako sa  ich triednou učiteľkou stala Zdenka Tršková, iných pre čítanie nadchla práve ona.

Učiteľka s 35 rokmi praxe vie, ako v deťoch vzbudiť záujem. Nestačí deti len tak poslať čítať, treba sa zaujímať aj o to, čo čítajú, kto knižku ilustroval, ako sa dieťaťu páči. Tršková zdôrazňuje, že slovná zásoba sa nerozvíja len čítaním. Veľa závisí aj od spôsobu, ako sa dospelý rozpráva s dieťaťom – či sa mu v začiatkoch prispôsobí a neskôr zvyšuje nároky, alebo sa uspokojí aj s odpoveďami áno či nie. “Deťom treba ponúkať vhodnú literatúru, ale nenanucovať im vlastný čitateľský vkus. A nezabudnúť na to,  že ak im nevytvoríme príjemné prostredie, čítať nebudú.”

V 2.A každú hodinu slovenčiny začínajú  čitateľskou chvíľkou. Deti si do školy prinesú vlastné knižky a čítajú si ich na koberci či v lavici, ako je komu pohodlné. Potom vždy jedno dieťa pribehne k učiteľkinmu stolu a spolu si dve-tri minútky čítajú len oni dvaja. Za pekné čítanie dostanú jednotku.

Okrem toho deti čítajú aj doma a do školy vždy prinesú papier s podpisom rodiča, kde si zapisujú, čo a koľko strán prelúskali. Ako prváci ešte čítali rozprávky, tento rok už prešli aj na zložitejšie príbehy. S radosťou chodia do školskej knižnice a už si aj navzájom odporúčajú obľúbené knižky. Čo môže učiteľku tešiť viac?

“Isteže ma to teší, denne na deťoch vidím, ako sa čoraz lepšie vyjadrujú. Počas mojej praxe som vzbudila veľa záujmu o čítanie. Dokonca jeden z mojich žiakov, o ktorom som si myslela, že nebude čítať až tak rád, je dnes pracovníkom knižnice a chodieva k nám na besedy,” hovorí Tršková.

Text: Katarína Sedláková pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK