Rastliny sú ako ľudia - krásne, užitočné aj kruté

Glasgowská botanická záhrada je miestom, kde sa sústredila všetka rastlinná krása sveta. Človeku až vyrazí dych, s akou rôznorodosťou rastlín sa možno stretnúť v kráľovstve zelene uprostred najväčšej priemyselnej a obchodnej metropoly Škótska.

Perlou Glasgowskej botanickej záhrady je Kibble Palace. Elegantný skleník dal postaviť v roku 1860 John Kibble. Aj po 150 rokoch priťahuje priezračná stavba návštevníkov ako magnet. Jeden z najkrajších viktoriánskych skleníkov pôsobí vzdušne, ľahko, nostalgicky a súčasne moderne. Hlavný okrúhly skleník s priemerom 46 metrov je preklenutý kupolou, zboku sa naň pripájajú severné a južné krídlo. Pozoruhodná stavba má nemenej unikátny obsah a poslanie. A naozaj je čo obdivovať.

Glasgowská botanická záhrada vlastní tri unikátne národné zbierky: papraďové stromy, orchidey a begónie. V porastoch papraďových stromov, ktorých domovom sú vlhké lesy Austrálie, Južnej Afriky, Južnej Ameriky a mierneho pásma Ázie, sa človek takmer stratí. Zbierka jedných z najstarších žijúcich rastlín na zemi vytvára dokonalú ilúziu pravekého lesa.

Rastliny sú v skleníkoch vysadené tak, aby návštevníci spoznali rastliny rôznych vegetačných pásiem a geografických oblastí. Aby si uvedomili, že rastliny okolo nás produkujú vzduch, ktorý dýchame, potravu, ktorú jeme, lieky, ktorými sa liečime, šaty, ktoré nosíme. Nové informácie a súvislosti inšpirujú k túžbe vedieť viac. A keďže je záhrada otvorená 365 dní v roku všetkým zadarmo, celkom nepochybne vzdeláva veľmi atraktívnou a vzrušujúcou formou.
Južnú Ameriku reprezentujú mnohé dobre známe rastliny, ako sú fuchsie, čili papričky, sladké zemiaky. Ak pokračujeme v smere hodinových ručičiek, objavujeme rastliny mierneho pásma Ázie – Basjoo banány z Japonska, rododendrony, jazmíny, odrody kamélie, z ktorých sa vyrába čaj s názvom Camellia sinensis. Nasledujú rastliny z Austrálie a novozélandská vlhkomilná flóra s aromatickými kríkmi  a početnými druhmi papradí.
Zaujme manuka, novozélandský čajový strom, ktorý rastie aj v austrálskej Tasmánii, Viktórii a Novom Južnom Walese. Manuka má silné antibakteriálne a antifungicídne účinky, preto ju Maori používali ako prírodnú medicínu.

Z Nového Južného Welsu pochádza aj Doryanthes excelsa, mohutná rastlina s mečovitými listami. Jej kvitnúci klas dosahuje až 6 m výšku a na vrchole nesie veľký chumáč jasne červených kvetov, ktorého nektár milujú vtáky aj hmyz. Na opekaných stonkách a koreňoch si pochutnávali domorodci, ktorí si ich pridávali do koláča.

Dahlie či georgíny poznáme z našich záhrad. Dahlia imperialis je však strom dorastajúci do výšky 6 metrov, vo svojej domovine – Strednej Amerike až do 9 metrov. Aj v Kibble paláci dosahuje úctyhodné rozmery, až sa nechce veriť, že ju vždy v zime zrežú až k zemi a na jar vyrastie obrovská rastlina nanovo. V skutočnosti to nie je strom, ale hľuznatá trvalka. Hrubé stonky sú duté ako bambus. Aztékovia ich používali ako rúrky, v ktorých prenášali pitnú vodu. Aztécky názov pre rastlinu bol acocotli, čiže vodný prút.

Časom sa dahlie dostali do Európy. Centrálny sklad bol v Kráľovskej botanickej záhrade v Madride. Je zaujímavé, že spočiatku si z týchto nádherných rastlín cenili najmä hľuzy, ktoré používali podobne ako zemiaky. Až neskôr si všimli veľkolepú krásu kvetov.
Kráľovská Protea je veľkolepá rezaná kvetina. V Južnej Afrike sa teší cti národnej kvetiny. Rod Protea sa vyskytuje v toľkých veľkostiach, tvaroch a farbách, že ho pomenovali po gréckom bohovi Proteovi, ktorý mohol zmeniť podobu podľa svojej ľubovôle.

Protea cynaroides si poradí aj s ohňom. Rastie v oblastiach s chudobnou pôdou, kde každých 10 až 30 rokov vypuknú prírodné požiare. Živiny, ktoré rastliny spotrebujú počas životného cyklu, sa musia vrátiť do pôdy, aby zabezpečili výživu pre ďalšie generácie rastlín. Protea cynaroides sa prispôsobila na prežitie požiarov tučnou podzemnou stonkou, na ktorej je veľa spiacich púčikov. Tie sa stávajú po požiari zdrojom nového života.
Agave je reprezentant púštnych oblastí Ameriky. Legenda hovorí, že táto rastlina kvitne iba raz za sto rokov. Nie je to celkom pravda. Kvitne iba raz za život, ale dĺžka života agave sa môže pohybovať medzi 5 a 80 rokmi. Iba zriedka je to celé storočie. Masívna rastlina dorastá do výšky 5 - 20 m. Najznámejším výrobkom z agave je tequila.

Keď sa povie mäsožravec, väčšina ľudí si pomyslí na leva či žraloka. Iba málokto si spomenie na rastliny. Ale existujú aj mäsožravé alebo hmyzožravé rastliny. Pretože žijú na miestach, kde je chudobná alebo tenká vrstva pôdy, musia si získať výživu inak. Musia privábiť, zabiť a prehltnúť svoju korisť. Tou je väčšinou hmyz.

Glasgowská zbierka ukazuje rastliny, ktoré používajú najrôznejšie metódy lapania koristi. Vedľa seba tu rastú rastliny, ktoré bleskove zrolujú list, na ktorý sadne hmyz, a posunú ho k nádobke s tráviacimi šťavami, rastliny, ktoré chytajú mušky a chrobáky na lepkavý sliz, iné rýchlym pohybom listov chňapnú po svojej koristi, ďalšie ju zasa vlákajú do mechúrikovitej pasce vytvárajúcej vnútorné vákuum. Väčšina rastlinných zabijakov rastie v trópoch alebo subtrópoch. V Kibble paláci sú však domáce, škótske druhy – rosičky a tučnice.

Jednou z najatraktívnejších je expozícia orchideí. Rod orchideí patrí k najväčším a najrozličnejšie kvitnúcim rastlinám na svete. Na zemeguli je známych 20 000 divo rastúcich druhov. Väčšina sa nachádza v tropických horských oblastiach, ale  28 druhov rastie aj v Škótsku.

Text: Katarína Sedláková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK