Anketa: Čo čítali v detstve spisovatelia a čo ich deti

Traja autori kníh aj pre deti odpovedajú na tri otázky:

Juraj Šebesta, autor knihy Keď sa pes smeje:
1. Jednoznačne dobrodružná literatúra: edícia Stopy, seriál Traja pátrači a potom verneovky a mayovky.
2. Moje deti v ranom detstve čítali rozprávky vrátane Taragelových, ten bol veľmi populárny. Neskôr fantasy - Harryho Pottera, Narniu, Pána Prsteňov či Pullmanovu trilógiu. Dnes syn číta Slobodu a Kunderu, dcéra číta všetko možné od Wilsonovej a Brezinu až po Malkáča, Samka Tále či Kiváder. A teraz je úplne pobláznená upírou ságou Meyerovej - ako mnohé iné dvanástky.
3. Malým deťom treba pravidelne čítať, ale nie nasilu. A neskôr im zabezpečiť čítanie vhodné podľa ich veku a povahy. Dá sa zistiť, čo ich baví. Mali by to robiť aj rodičia, ktorí sami nečítajú, lebo ich deti môžu byť iné.

Bibiana Ondrejková, autorka knihy Rozprávky o dievčinke Julke:
1. Mama ma naučila čítať, vždy hovorila: Prečítaj aspoň dve stránky pred spaním. Ani sa už nepamätám, čo všetko som prečítala, ale mám tie knihy dodnes. Páčila sa mi Pipi Dlhá Pančucha, Andersen, slovenské rozprávky... Najviac Malá morská víla, aj sfilmovaná.
2. Áno, obe dcéry majú rady knižky. Práve im čítam Čarodejníka z krajiny Oz. Majú už svoje knižky. Vedia aj po maďarsky - otec im číta maďarské knižky. Keď im čítam, občas im vysvetlím slovo alebo situáciu. Mladšia Grétka niekedy skôr zaspí, ale každá si z čítania niečo zoberie.
3. Myslím si, že nútenie nikam nevedie. Dôležitý je príklad. Moja mama bola vždy vášnivá čitateľka a čítala dlho do noci. Ona mi hovorila o tých dvoch stránkach pred spaním a potom k tomu pridala aj dve stránky ráno, keď je človek svieži. Stalo sa mi to samozrejmé ako umývanie zubov.

Tomáš Janovic, autor knihy Drevený tato a mnohých iných:
1. Čítal som všetko. Miloval som veselé príbehy (Budkáčik a Dubkáčik), rozprávky (Andersen, Dobšinský), dobrodružné knihy (Traja mušketieri, mayovky), ale hltal som aj knihy, pri ktorých sa v oku objavila slza (De Amiciho Srdce s úžasnými ilustráciami Vincenta Hložníka). Som - neviem, či žiaľ, alebo našťastie - knižný maniak. Doteraz. V  tomto maniactve ma tromfne hádam len Dušan Dušek.
2. Priznávam sa bez mučenia - svojim dcéram som čítal len sporadicky, to mala v rezorte moja žena. No na druhej strane - kam sa dcéry v byte pohli, tam na ne padali knihy. Stačilo im len načiahnuť ruku.
3. Nútením nič nevypestujeme. Ani lásku - či už k ľuďom, alebo ku knihám. Poznám však jeden osvedčený recept - príklad. Kedysi sa hovorilo - príklady tiahnu (čiže priťahujú). Ak budú deti vidieť, že ich rodičia čítajú...

Text: Katarína Sedláková pre Magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu