Dunčo sa Rambom nerodí. Bitkár je však odmalička

Tak ako my aj psy majú rôznu povahu. Niektoré sú pokojné, iné temperamentnejšie. A mnohé aj nevychované alebo, čo je horšie, zle vychovávané. Aj to je odpoveď na otázku, prečo sa psy bijú a niekedy si to odnesie aj človek.

Kým dnes dávajú chovatelia dôraz na bezkonfliktnú povahu psa, kedysi sa psy chovali podľa toho, aké mali bojové schopnosti. Kynológovia nemajú radi označenie "bojové plemeno", v staroveku sa však bojové psy využívali ako zbrane. Psy sa chovali a cvičili na boj a bok po boku s vojakmi dobývali nové alebo si chránili svoje územia. Vojenské psy sa využívali ešte v prvej svetovej vojne.

V stredoveku boli psy okrem poľovačiek aj hlavnými aktérmi v arénach, kde s býkmi bojovali o život. Obľúbenými bojovníkmi anglickej kráľovnej Alžbety I. boli vtedy mohutné mastify. Američania zasa v 19. storočí holdovali drastickým psím zápasom. Trénované psy mali veľmi krutý život. Už malé šteňatá, ktoré boli určené do ringu, držali v temných oddelených miestnostiach a trénovali ich na mačkách. Špeciálnym cvičením im posilňovali čeľuste a aby ich pripravili na boj kto z koho, kŕmili ich surovým mäsom a krvou. Najúspešnejším plemenom bol pitbulteriér. Aj preto má dodnes povesť bojového psa.

Za všetkou touto krutosťou bol vždy človek. Dnes je pes naším najlepším priateľom. A ak sa pobije alebo niekoho napadne, je to len "vďaka" človeku. Štatistika úrazov
Keď dnes hovoríme o tzv. bojových plemenách, kynológovia tvrdia, že také plemená neexistujú. Podľa Štefana Štefíka zo Slovenskej kynologickej jednoty sa psy môžu stať bojovými len vtedy, ak ich k tomu vedieme.  "Aj pitbul, o ktorom sa najčastejšie hovorí ako o bojovom psovi, ak je chovaný v rodine, je milý a dobrácky pes."

Napriek tomu, že oficiálne kategória bojových psov neexistuje, mnohé štáty niektoré rasy psov zakázali chovať. Vo Švédsku sú to nielen pitbulteriéry, ale aj všetky psy s agresívnym správaním. V Belgicku musia byť psie plemená, ktoré sú považované za nebezpečné, označené tetovaním alebo vybavené mikročipom. Ich osobné dáta sú v centrálnej kartotéke. Rovnako ako v Holandsku aj v Maďarsku obmedzili chov pitbulteriérov.

Aj vo Veľkej Británii platí zákon o útočných rasách psov. Majitelia pitbulteriérov a japonského bojového psa tosy (japonský mastif) môžu vyjsť so psom na ulicu, len ak je na vôdzke a má náhubok. "V období, keď bolo vo svete zvýšené riziko terorizmu, vyšiel v Nemecku zákon o zákaze chovu bojových plemien. Oprávňoval robiť domové prehliadky, pri ktorých sa hľadali bojové psy. Tento zákon však nebol namierený proti psom, ale proti teroristom," vysvetľuje dôvod zákona o zákaze chovu bojových plemien Štefan Štefík.

"V európskych štátoch sa zoznam nebezpečných plemien robil podľa štatistiky úrazov. Podľa nej najviac úrazov zapríčiňuje plemeno rotvajler. Ale pretože u nás sa takáto štatistika nerobí, nemôžeme objektívne povedať, ktoré plemeno spôsobuje najviac úrazov," hovorí kynologička a veterinárka Jana Freyová.

Kto sa bije
Väčšina psov, ktorá je súčasťou našich rodín, je mierumilovná. Na zvýšenú agresivitu má vplyv nielen výchova, ale aj genetická výbava. Najčastejšie ide o neurotickejšie alebo temperamentnejšie plemená. Pri nesprávnom vedení sa u nich môže vyvinúť neuróza a potom agresivita. Alebo ide o psy, ktoré boli šľachtené na použitie, pri ktorom museli preukázať agresivitu. Napríklad na psie zápasy. Nie každý pes, ktorého predkovia boli cielene šľachtení na psie zápasy, je agresívny voči ľuďom, psom či iným zvieratám. Záleží na tom, ako ho vedieme a vychovávame. Aj "normálny" pes, ktorý nepatrí medzi "bojové" plemená, môže byť dominantným samcom, ktorý má pocit, že sa musí porátať s každým ďalším samcom v okolí. Nie je agresívny, len si chráni svoj revír a svojho pána. 

Podľa kynológov treba zviera, ktoré má v sebe agresivitu, správne viesť. Doma nemá byť pánom, ale podriadeným členom rodiny. Nakoniec nebezpečnejší ako pitbul môže byť aj malý ratlík. Ak niečo chce - a majitelia mu vždy ustúpia. A potom si nedá ani skontrolovať chrup alebo niečo vybrať z papule. "Agresivitu u psov môžeme vypestovať aj vtedy, ak ich nesprávne držíme. Keď sa pes, ktorý je zatvorený vo voliére, nemá výbeh ani kontakt s ľuďmi a inými zvieratami, odrazu dostane von, môže byť mimoriadne nebezpečný. Ešte riskantnejšie je, ak ide o svorku psov. Sú zohrané, majú usporiadanú hierarchiu. Ak sa dostanú von, možno by ani nikoho neohrozili. Ľudia sa ich však zľaknú a odháňajú ich. Psy cítia nebezpečenstvo a začnú útočiť," vysvetľuje Jana Freyová.

Psia polepšovňa
Ak pes niekoho napadne, podľa Štefana Štefíka nie je dôvod ho usmrtiť. Postihnúť treba majiteľa, pretože on je za psa zodpovedný. Ak majiteľ psa nie je schopný sa o svoje zviera postarať, psa mu môžu  odobrať a môže prepadnúť štátu. Dostane sa do útulku a čaká na adopciu. To, že patrí k tzv. bojovému plemenu, ešte neznamená, že je agresívny. Keď je však pes "psychicky narušený", a preto napáda iné psy a ľudí, väčšinou ho utratia.

Štvornohí bojovníci
Anglický bulteriér
Staffordshirský bulteriér
Bordeauxská doga
Neapolský mastin
Kordóbsky pes
Španielsky buldog
Americký buldog
Americký pitbulteriér
Americký bandog
Pitbulmastif
Kubánsky mastin

Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: Shutterstock