Presunúť na hlavný obsah

Škola? Pri hľadaní práce už nestačí

Kariéra

Mladí ľudia si vyberajú vysokú školu, na ktorú chcú ísť študovať, podľa toho, či ich štúdium baví alebo majú ambície vo vybranej oblasti pracovať.

Iní zasa idú na školu a je im jedno, na akú, len aby mali diplom. Dnes už len vyštudovať školu nestačí. Pracovný trh sa stále mení, ktovie, či s vašou vysokou školou budete mať aj kde pracovať. Raz treba stavbárov, o pár rokov zasa nie. Ekonómov a právnikov tiež školy chrlia bez ohľadu na to, či budúci ekonómovia a právnici nájdu zodpovedajúce uplatnenie. A ešte k tomu hospodárska kríza ďalej zamiešala karty.


"Štatistické ukazovatele o nezamestnanosti absolventov vysokých škôl ukazujú, že sa v posledných rokoch podiel absolventov na celkovej nezamestnanosti pohybuje okolo šiestich percent," hovorí Monika Martinková, divízna riaditeľka pre produkty a marketing agentúry personálnej agentúry Trenkwalder. "K januáru 2007 pritom počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí tvorí len 8,5 percenta zo všetkých nezamestnaných absolventov. Hospodárska kríza zvýšila aj problémy s uplatnením vysokoškolákov. Dnes počet nezamestnaných absolventov vysokej školy stúpol už nad 10 percent."

O koho je záujem?
Možno by sa študenti mali ešte pred výberom vysokej školy viac zaujímať o to, o koho majú zamestnávatelia záujem a čo dnes od budúcich zamestnancov požadujú. Pretože nároky stále rastú.  "Pri výbere vysokej školy, prípadne odboru by sa mali stredoškoláci orientovať predovšetkým podľa záujmu zamestnávateľov o absolventov vysokých škôl," zdôrazňuje Monika Martinková.

Dlhodobo si analýzu robí pracovný portál Profesia.sk. "Ukazuje sa, že medzi absolventmi rôznych odborov sú obrovské rozdiely v tom, aké majú šance zamestnať sa," vysvetľuje Lucia Burianová z Profesie. "Suverénne najžiadanejší sú absolventi informaticky orientovaných fakúlt. Veľmi dobré postavenie na trhu práce majú aj absolventi stavebných a ekonomicky orientovaných fakúlt. Na opačnom konci rebríčka, s nízkym záujmom zo strany zamestnávateľov, sú pedagogické a právnické fakulty. Najmenší záujem je o absolventov poľnohospodárskych fakúlt."

V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa potvrdzuje, že absolventi zahraničných vysokých škôl sú na tom podstatne lepšie z pohľadu záujmu zamestnávateľov o nich, ako tí, čo majú slovenský diplom. Súkromné školy síce predbehli verejné, ale len o malý krôčik. Môže to byť aj preto, že súkromné vysoké školy poskytujú vzdelanie najmä v žiadaných odboroch, ako je napríklad manažment a ekonómia.

"Zaujímavý paradox vyplával na povrch pri porovnaní fakúlt na základe dvoch rozličných faktorov: po prvé, ak ide o záujem zamestnávateľov o absolventov školy, po druhé, ak ide o záujem o štúdium na škole (počet uchádzačov v pomere k prijatým). Ukázalo sa, že tieto dva faktory sú často v protiklade. Najvypuklejšie je to v prípade právnických fakúlt. Zamestnávatelia majú malý záujem o ich absolventov, ale na prijímacích pohovoroch stále vidno nadmerný záujem uchádzačov o štúdium. Na jedno plánované miesto sa hlási zhruba päť záujemcov. Podobný trend, hoci v menšom meradle, sa týka aj zdravotníckych a filozofických fakúlt. Úplne opačne je to pri fakultách orientovaných na informatiku a stavebníctvo. Napriek dobrému postaveniu absolventov na trhu práce je o štúdium na týchto fakultách relatívne malý záujem.

Zmenili sa nároky zamestnávateľov
Šance na úspech na pracovných pohovoroch zvyšuje najmä účasť na zahraničných stážach, prípadne získavanie pracovných skúseností počas štúdia. Požiadavky na absolventov sa v podstate nezmenili. Keďže ubudlo pracovných ponúk vhodných pre absolventov, zamestnávatelia striktnejšie vyžadujú spĺňanie zadaných kritérií. Najčastejšou požiadavkou v prípade absolventov je určite dvojjazyčnosť. Absolvent so znalosťou len jedného cudzieho jazyka si prácu nájde ťažšie.

"U nás zamestnávame prevažne absolventov ekonomických smerov a ľudí s jazykovými znalosťami," dopĺňa Pavol Varga, HR manažér firmy Dell Slovensko. "U absolventov zisťujeme teoretické zázemie a všeobecný rozhľad. Plusom sú skúsenosti z praxe – tí šikovnejší pracujú už počas štúdia. Je ťažké plánovať päť rokov dopredu, po ktorých profiloch bude dopyte, dôležitejšie je pracovať na sebe počas celého štúdia. Od absolventov teda požadujeme teoretické znalosti, jazyky, všeobecný rozhľad a praktické skúsenosti. Ostatné ich naučíme. Nijaká škola nedokáže stopercentne pripraviť na realitu. A čo najviac chýba absolventom pri príchode do praxe a v čom je potrebné ich dovzdelávať? Sú to konkrétne systémy a procesy, ktorými je naša firma jedinečná – očakávam, že to bude inde podobné. Mnohým chýba vôľa vyniknúť, teda niečo, čo sa po anglicky nazýva drive. To sa však ťažko dá naučiť – skôr je to asi dané prostredím, v ktorom je priemernosť všeobecne akceptovaná."

Text: Jana Véghová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK