Naozaj nás priťahujú iba zlí muži?

Ak ste odpovedali, že toho druhého, ste na omyle. Ženy, ktohovie prečo, viac inklinujú skôr k tým drzým, neskroteným chlapom. Prípadne, ak majú extrémne vyvinutý zmysel pre samozničenie alebo záchranárske sklony, zvolia si alkoholika, gamblera či notorického flákača. A z takmer ideálnych mužov si spravia svojich kamarátov. Prečo?

Niečo mi na tebe chýba...
Nedávno sa mi dostala do uší jedna zaujímavá príhoda. Dievčina prežila vzťah v ktorom bola ona tá, viac zaláskovaná. On sa s ňou stretával, kedy mu to vyhovovalo (rozumej, keď nemal s kým ísť von). Čím viac ju ignoroval, tým viac ho ona milovala. Netrvalo dlho a pustil ju k vode. Keď sa z toho trochu spamätala, povedala si, že ak si niekoho nájde, bude to pravý opak jej bývalého. Tak sa stalo. Nový frajer bol stelesnená dobrota. Milý chalan, ktorý ju naozaj ľúbil a zniesol by jej i "modré z neba". Veľa sa rozprávali a ona mala pocit, že našla spriaznenú dušu, ktorá jej naozaj rozumie. Ak si však myslíte, že nasledoval happy end a dnes sú z nich šťastní manželia s húfom detí, mýlite sa. O pár mesiacov sa s ním dievčina rozišla. Vraj mladému mužovi chýbala iskra. Ich rande sa vždy zvrhlo k tomu, že ona rozprávala a on ju trpezlivo počúval. Prípadne, sa jej spýtal pár otázok k problému. Ak mohol, pridal i dobre mienenú radu. On bol šťastný, ako sa ich vzťah krásne vyvíja, ona začínala mať pocit, že v živote by nenašla lacnejšieho psychoterapeuta. Navyše, ako sa neskôr priznala, keď sa bozkávali, mala pocit, akoby "to robila" s dobrou kamoškou. Na otázku jednej našej spoločnej kamarátky "Čo prosím ťa tomu chalanovi chýbalo?", odpovedala jednoznačne "Manželka, dve deti a to, že mi nerobil zle". Nuž, verte, že takých žien ako ona, je medzi nami naozaj požehnane.

Všetko chce čas. Naozaj?
Dobrí muži vraj robia jednu zásadnú chybu. Myslia si, že vzťah začína postupne. Nechcú ženu vyľakať a tak idú na všetko veľmi pomaly. A potom sú prekvapení, keď ich predbehne niekto oveľa rýchlejší. Jeden môj známy sa snažil pol roka "zbaliť" ženu svojich snov. Chodili na kávu, chatovali a denne spolu "prekecali" niekoľko hodín. Rozoberali jej bývalého, pracovné problémy či nezhody s potom. Vždy ju ochotne vypočul, utešil či pritúlil si ju. Rozprával jej, ako mu na nej záleží. No, za pol roka sa odhodlal k jedinej puse (samozrejme, neopätovanej). Všetci mu vraveli, že tá žena o neho nemá záujem. Keby totiž chcela, využije všetky ženské zbrane na to aby ho zbalila. On mal však iný názor. Vravel: „Konečne som jej najlepší kamarát, náš vzťah sa môže prehlbovať“. Chyba! Nemôže. Ak sa totiž chlap raz dostane do kategórie "môj kamarát", nikdy z nej nevylezie. Prečo? Ženy vravia, že začať si niečo s kamarátom je ako malý incest. A ako to dopadlo so známym? Jeho objekt túžby skončil v objatí náhodného večierkového "donchuana". A jemu ostali len oči pre plač.

Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK