Deti by mali vedieť dary nielen prijímať, ale aj dávať

Deti mávajú, čo sa týka darčekov, rôzne predstavy. Niektoré poteší maličkosť. Iné deti očakávajú nákladné dary alebo veci, ktoré darovať nemožno a rodičia majú hlavy v smútku.  Čo však robiť v prípade ak si  potomok želá niečo nereálne? Rodičia by v dieťati nemali živiť nesplniteľné túžby. Ak je raz niečo priveľmi drahé pre rodičovskú peňaženku alebo sa darček nedá zaobstarať z iných dôvodov, treba na to dieťa jemne pripraviť. "Očakávania detí treba zreálniť, nie som zástancom toho, aby sa to s darčekmi preháňalo tak, že sa rodina na pol roka zadlží len preto, aby splnila predstavy dieťaťa," vyhlasuje detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková.

Malé deti sú ľahko ovplyvniteľné, niekedy im stačí len ponúknuť viac iných možností.  So staršími deťmi sa dá o darčeku hovoriť - ak je ich želanie dôležité, ale momentálne nesplniteľné, uspokoja sa, ak dostanú reálnu časovú predstavu, kedy môžu mať napríklad vlastný počítač.

Želanie detí sa dá zmeniť
Niektoré želania možno nahradiť inými, ale treba ísť na to s citom. Dôležité je o tom  sa porozprávať a ujasniť si, čo je pre dieťa dôležité. Možno to nemusí byť práve tá najväčšia stavebnica, o ktorej hovorí, hlavne, aby mala vrtuľník. Možno to nemusí byť tričko konkrétnej  značky, o ktorom básni, ale malo by byť úzke a fialové ako to vytúžené.

Tínedžeri túžia po značkových veciach, tie však bývajú drahé. Nemusia byť sklamaní, ak jednu značku nahradíme inou. "Značky sú si podobné, spájajú sa s určitou predstavou. Mladí lepšie príjmu inú značku, keď ju má niekto známy. Pomôže aj značka, z ktorej už dieťa niečo iné má, je to blízke jeho imidžu," radí psychologička Elena Hradiská, odborníčka na médiá a reklamu.
Mnohé nesplniteľné želania sa dajú nahradiť zážitkom. Syn si praje pod stromček snoubord? Žiaľ, nejde to, ale na hory s rodinou si môže pozvať kamaráta. Možno sa tam môžu prihlásiť do snoubordovej školy. Dcéra si praje vlastný televízor do svojej izby? Nedá sa, ale čo keby medzi sviatkami urobila domáci filmový večierok pre kamarátov? Rodina s mladším bratom môže ísť na návštevu a dievčatá majú doma tri hodiny pukancový raj ako v kine.

Vianočný darček by mal v sebe ukrývať prekvapenie, ale pri tínedžeroch je to náročná úloha. "Ich vkus je iný ako vkus rodičov a len málokto vie presne odhadnúť, čo sa dieťaťu v tomto veku páči. Preto netreba riskovať sklamanie a radšej sa dohodnúť, prípadne sa pred Vianocami prejsť po obchodoch a dať si poukazovať veci, ktoré im vyhovujú a následne niečo z toho kúpiť už bez nich," odporúča Mária Tóthová-Šimčáková.

Každý extrém je zlý
Deti dostávajú darčeky nielen od rodičov, ale aj od starých rodičov, prípadne aj od širšieho príbuzenstva, preto je lepšie, ak sa dospelí medzi sebou vopred dohodnú. Starých rodičov tak ušetríte sklamania, ak vnúčaťu neulahodia. Ak sa "len" skladajú spolu s rodičmi na spoločný veľký dar pre dieťa, ktorému nerozumejú, nevyberali ho a ani len netušia, na čo slúži a ako funguje, tak sa môže vianočné obdarúvanie zvrhnúť na formálnu záležitosť.

Paradoxne, deti, ktoré žijú iba s jedným rodičom, bývajú na Vianoce zahrnuté dvojnásobným množstvom darov. Nikto by však nemal utrácať nad mieru len preto, že chce deťom splniť všetko, čo  im na očiach vidí, alebo preto, že si darmi podvedome kupuje ich lásku.

"S množstvom darčekov to netreba prehnať, stačia dva až tri. Jeden väčší a pár maličkostí. Ak chcete mať stromček obsypaný darmi, aj drobné veci sa dajú zabaliť každá zvlášť," radi psychologička. Nezávisle od veku by sa deti mali učiť, že Vianoce nie sú len o prijímaní, ale aj o dávaní. Malú pozornosť starým rodičom dokáže vyrobiť aj malý škôlkar.

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK