Strach z tmy. Pozná ho i vaše dieťa?

Možno to poznáte i vy. Uložíte svoje dieťa do postele. Poprajete mu dobrú noc a vtisnete bozk na líce. Ešte sa za vami ani nezavrú dvere detskej izby a už vás do nej svojim plačom syn alebo dcéra opäť vtiahnu. Dôvodom je strach. Z tmy.

Tridsaťročná Mária má so strachom svojej dcéry vlastnú skúsenosť.
"Dcéra nikdy nemala problém so zaspávaním. Navyše som toho názoru, že dieťa by malo mať (samozrejme, ak je to čo i len trochu možné) vlastnú izbu čo najskôr. V našom prípade, len čo malá dovŕšila tri roky, dostala vlastnú izbu. Dve tri noci si poplakala a odvtedy zaspávala sama. Zlom nastal až keď mala desať rokov a my s manželom sme sa rozhodli presťahovať do väčšieho bytu. Zariadili sme jej v ňom krásnu novú izbu. Odvtedy nebola noc, ktorú by dcéra nepreplakala. Nechcela v nej spať, tvrdila, že sa bojí. Niekedy spustila taký rev, že sme sa báli, či nepobudí susedov. Nepomáhali prosby ani hrozby. Upokojila sa až vtedy, keď mohla spať s nami v manželskej posteli. To však vôbec neriešilo našu situáciu a tak sme sa rozhodli vyhľadať pedopsychiatričku," porozprávala mama dnes už dvanásťročnej dcéry.

Ako na to radí konzultantka Petra Biháry
Podľa môjho názoru je pre rodičov podstatné to, že dieťa je pravdepodobne "vytrhnuté", zo starého známeho prostredia. Navyše, ešte si dostatočne nezvyklo na nový byt. Pokladám za veľmi vhodné, aby si prostredníctvom nejakej spoločnej hry spolu s rodičmi, dom "ohmatalo". „Do slova a písmena“ si prešlo izbu za izbou, presvedčilo sa, že steny sú pevné, dobre ho chránia, okná sa tiež dajú dobre zatvoriť. Môže vyskúšať, že i dvere sú zamknuté z vnútra. Nič nepokazíte ak mu mama dá nejaký predmet, ktorý by symbolizuje ochranu napr. anjelik. Rodičia by mohli kúpiť detskú vysielačku a dohodnúť sa s ním, že ak by sa niečo dialo, tak si dajú vedieť. V starom byte bolo dieťaťu všetko známe, mal ho prechodený i so zavretými očami. Preto je celkom možné, že i vzdialenosť medzi spálňou rodičov a jeho izbou bola kratšia, či na ceste k nej bolo menej prekážok a rohov. Nezabúdajte sa však ani porozprávať s dieťaťom o tom, čoho sa bojí. Niekedy postačí, ak si spolu vytvoríte tzv. „ochranný rituál“, napríklad v podobe modlitbičky. Zaberá i to, ak mu zaobstaráte malú lampičku na úspornú žiarovku a necháte ju svietiť. Je pravdepodobné, že skôr či neskôr ju už nebude potrebovať.

Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK