Vtáci oživia zimné záhrady, ak im človek pomôže

Nie je im príliš do spevu. Všetko ich úsilie sa sústredilo na prežitie najkrutejšieho obdobia roka. Voda zmrzla, pôda skrývajúca počas vegetácie hmyz a chrobač takisto. Zostali len plody na kroch a stromoch a nádej, že svoj dlh za prirodzenú celoročnú pomoc splatí človek.

Ovocný sad Bieličanov Stanislava Panáka a Pavla Pitela je aj v zime plný života. Na stromoch je rozvešaných 15 vtáčích búdok, ktoré priatelia vyrezali z bútľavých kmeňov. Hľadali ich od jari do jesene v lesoch nad Partizánskym. Náruživí ovocinári si nevedia sad predstaviť bez vtáctva. Vedia prečo. Chcú dopestovať ovocie, ktorého sa čo najmenej dotkne chémia.

"Len párik sýkoriek vyzbiera počas hniezdenia 30 kilogramov hmyzu. Sýkorky sa nám vlastne starajú o zdravé ovocie i o naše vlastné zdravie," hovorí Stanislav Panák. A keďže sýkorka vyvedie do roka dva kŕdliky mláďat, uloví 60 kilogramov hmyzu. "Niet lepšieho prírodného prostriedku na likvidáciu cicavého a žravého hmyzu," pochvaľuje si Jozef Čerňanský, ovocinár z Tepličky nad Váhom.

Čerňanský, Panák, ale aj operný spevák Peter Dvorský či herečka Soňa Valentová sú príslušníci mnohotisícovej záhradkárskej obce, ktorí majú v záhradách búdky a kŕmidlá pre vtáčiky. Milujú ich spev, uvedomujú si ich užitočnosť, a preto im cez zimu pomáhajú prežiť. "Sú to živé bytosti, ktorým treba pomôcť," vysvetľuje svoj postoj Soňa Valentová, ktorá má na zimu pre operencov pripravené vrece slnečnice od známeho zo Žitného ostrova.

Do zimných záhrad najčastejšie prilietajú sýkorky, drozdy a vrabce. Vrabčiaci klbčiaci sa v slovenských dvoroch však v poslednom čase rednú. Kedysi ich gazdinky nemali rady. Keď nasypali zrno sliepkam, zobali ho spolu s nimi. Lenže dnes vyzerajú dvory inak, sliepok, husí a kačíc takmer niet, zmizli hnojiská a vrabcom sa zúžil ich prirodzený životný priestor. Inak, ako pripomína ornitológ Ján Gúgh, "vrabce nie sú žiadni príživníci, živia sa hmyzom práve tak ako sýkorky či lastovičky".

Krajina a záhrady v nej sa menia. A hoci sa nám zdajú krajšími, v skutočnosti vtáctvu nemusia vždy prospievať. Zo záhrad zmizli jablone, hrušky a čerešne s vysokými bohatými korunami, kde nachádzali prirodzený úkryt a pocit bezpečia vtáci. Zima ich tlačí do blízkosti ľudských obydlí, ale moderné záhrady tvorí prevažne nízka výsadba ovocných či okrasných stromov. Akoby sme zabudli na vtáctvo.

"Ako nám mizne z dohľadu a stáva sa vzácnejším, uvedomujeme si, že musíme niečo zmeniť. Náš pohľad na záhradu i krajinu," všíma si nestor slovenského ovocinárstva Ivan Hričovský. Nestačí sa pritom po novom pozrieť na vlastnú záhradu, ale na celú obec. Pretože vtáctvo sídli v krajine a tá mu prestáva poskytovať prirodzený úkryt a zdroje potravín.
Hričovský napríklad navrhuje, aby sa v okolí obcí budovali remízky. Tie poskytujú prirodzený úkryt nielen drobnej zveri, ale aj vtáctvu. V každej obci žijú poľovníci, záhradkári, farmári, družstevníci, jedným slovom hospodári obecného chotára. Z prírodopisu územia vypadli stromy, ktoré tvorili jej prirodzený šat. Opäť treba vysadiť čerešňu vtáčiu, orech kráľovský, mišpuľu, oskorušu. V korunách týchto stromov nájdu hniezdiská vtáky, ktoré k nám s radosťou priletia aj cez zimu.

V samotných záhradách nájde vtáctvo domov napríklad v živých plotoch. Najlepšie je zostaviť ho z hlohu, vtáčieho zobu, hrabu, javoru acer babica, drieňu. Ak je záhrada väčšia, oplatí sa zaradiť do živého plotu vyššie stromy ako javor či brezu. Súčasťou záhradnej výsadby by mali byť drobné bobuľoviny, ktorými sa vtáčiky cez zimu živia.
Keď urobíme tento prvý krok, budú naše záhrady živšie, zelenšie a farebnejšie nielen o kvety či plody stromov a kríkov, ale aj o farby operencov. Zima nie je sivá, ako sa občas zdá. Na belobe snehu sa zaskvie drozd i vzácny, zo Škandinávie prilietajúci chocholáč, ďateľ, hýľ, strnádka či žltochvost domový.

Ak už sú títo návštevníci v záhrade, treba tiež vedieť, čím ich ponúknuť. Drozdy, chochláče majú rady jablká, rôzne plody. Sýkorky, brhlíky, kôrovníky milujú slnečnicu, loj, tuk, varené mäso, oriešky, ovsené vločky. Vrabce, strnádky žlté i hrdličky si pochutia na pšenici, drvenej kukurici, jačmeni a slnečnici, stehlíky zobú, proso, mak, repku olejnú.
Vtáci majú skvelú pamäť. A za dobro sa nám odplatia, keď zima pominie a záhrada ožije. Bude v nej veselo, živo a zdravo.

Text: Jozef Sedlák pre Pravdu
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu