Presunúť na hlavný obsah

Existuje vhodný čas na dieťa?

Sex a vzťahy

Možno i vy rozmýšľate, že máte vek i rodinné zázemie na to, aby ste vylepšili pôrodnosť na Slovensku. Len akosi sa vám do toho nechce.

Nedávno sa známa zaskočila so svojou spoveďou. Má 27 rokov a jej manžel 34. Sú spolu takmer deväť rokov a stále sa nevie rozhodnúť, či je ten správny čas na prvé dieťa. Samozrejme, dieťa by v budúcnosti chcela. Či však nastal teraz ten správny čas, netuší. Na jednej strane by už chcela kočíkovať a starať sa oi bábo, na druhej strane sa bojí. Pôrodu, starostí, straty dobrej postavy... "Niekoľko rokov som sa starala o svoju postavu a tak sa bojím, že v tehotenstve priberiem. To však nie je jediné, čo ma trápi. Mám strach, že to v našom malom byte nezvládneme (máme ešte psíka, ktorého nechcem dať preč). Zanedbateľná nie je ani finančná stránka. Máme hypotéku, pôžičky a výplata tiež nepríde na náš účet veľmi nadštandardná. Keď sa bábo narodí, nemá mi kto z rodiny (teda ak nemyslím manžela) pomôcť. Samozrejme, bojím sa, že nezvládnem všetku tú zmenu, ktorú narodenie bábätka prináša. Nebudem môcť ísť tam, kde si zmyslím, žiadne výlety ani kino," porozprávala mi Andrea.

Nuž, čo na to povedať? Spýtali sme sa preto radšej žien, ako sa rozhodli ony.
Ivana (32)
Mne sa prvá dcéra narodila, keď som mala 23. Neplánovane. Samozrejme, neľutujem to vôbec, ale kebyže sa mám rozhodnúť ešte raz, tak určite pár rôčkov počkám. Podľa mňa sú Andrea s manželom ešte mladí a myslím, že majú dosť času, kým na dieťa budú pripravení obaja. A priberania a straty postavy by som si fakt nerobila ťažkú hlavu, keď si ju dokázala udržať doteraz, i v tehotenstve môže cvičiť (samozrejme, ak nemá rizikové).

Valika (38)
Podľa mňa je najvhodnejší vek na dieťa okolo 25 roku života ženy. Potom plodnosť klesá. Túto múdru vetu som pochopila sama na sebe. Bohužiaľ už neskoro. Tehotenstvo som odkladala najskôr kvôli škole, potom práci či cestovaniu. Vydávala som sa v tridsiatke, a ešte ani vtedy som nebola úplne presvedčená, že je správny čas na dieťa. Až po trisdaťpäťke, keď už všetky moje kamarátky mali deti, začala som nazerať do kočíkov. Materinská túžba vo mne prevládla nad všetkým ostatným. Začali sme sa s manželom snažiť "odušu". Prešiel pol rok a bábo stále neprichádzalo. Nasledovali rôzne vyšetrenia. Ja som mala zablokované vajcovody (opakované zápaly, ktoré sa kvôli práci neliečili) a on mal zlý spermiogram. Začala sa doslova naháňačka po lekároch. Skrátim to otehotnela som až po troch rokoch, umelým oplodnením. A verte, nie je to nič príjemné.

Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK