Aká nezávislosť patrí dieťaťu?

Rodičia by mali slobodu a nezávislosť dieťaťa rešpektovať, ale zároveň ustrážiť, aby bola bezpečná pre dieťa aj pre zdravé vzťahy v rodine.

Už batoľatá skúmajú svoje okolie - všetko chcú ohmatať, ochutnať, vyskúšať. Na rodičoch je, aby im to umožnili v bezpečnom priestore - slobodný pohyb a objavovanie je to dôležité pre ich ďalší vývoj. Podobne sa situácia zopakuje ešte tisíckrát, kým sa dieťa dokáže postaviť na vlastné nohy. Mnohí rodičia však v neskoršom veku nevedia odhadnúť, aký priestor na samostatnosť dieťa potrebuje.

Pri malých deťoch sa nezávislosť buduje už fyzickým kontaktom - a znamená rešpektovať dieťa, ak si práve v tejto chvíli neželá mamine maznanie či pusinkovanie. Možno ku vám jedného večera príde a namiesto tradičnej pusy na dobrú noc vám len podá ruku - ako veľký. Alebo vás jedného dňa prekvapí, keď odmietne, aby ste si k nemu večer ľahli do postele ako zvyčajne. Rodičia bývajú v takých chvíľach smutní, ak cítia, že dieťa sa od nich postupne oslobodzuje, ale taký je život.

Dieťa odmala potrebuje mať "bezpečný priestor" na to, aby sa učilo o sebe samostatne rozhodovať. Vlastná izba, vlastný čas, vlastné oblečenie, vlastní priatelia a vlastné záujmy - tu všade by dieťa malo mať rodičovské zvolenie zariadiť sa podľa seba. Samozrejme, v medziach bezpečnosti - či už fyzickej alebo psychickej.

Moja izba
Malé deti, ktoré majú svoju izbu, si ju môžu zariadiť podľa svojich predstáv, ale od mala by za svoj priestor mali prevziať zodpovednosť a udržiavať tu poriadok. Ak majú na dlážke pomiešané knihy, hračky a šaty na jednej kope, treba ich nechať niesť dôsledky. Napríklad nepomáhať im hľadať, čo práve potrebujú a neumožniť im inú zábavu, kým si veci nedajú do poriadku (Je mi ľúto, že si nemôžeš pozvať na návštevu kamaráta, ale kým izba nie je uprataná, nemali by ste sa kde hrať. Škoda, že si ešte nestihol upratať, chcel si pozerať film, ale dnes už to asi nestihneš.)

Deti by zároveň mali mať úctu ku spoločným priestorom v domácnosti - ak si nechávajú svoje veci v každej izbe, nemal by to za ne upratovať niekto iný. Detská izba je výsostný priestor dieťaťa, ale nezávislosť v tomto priestore niekedy môže prekročiť hranice bezpečnosti (rozhádzané ostré lego na dlážke, nevynesený odpadkový kôš, ktorý už začína zapáchať, alebo preplnená zásuvka, ktorá hrozí, že sa môže odtrhnúť). V takom prípade dieťa nad svojím územím stráca zvrchované právo a rodič má povinnosť narušiť jeho súkromie.

Môj čas
Dieťa potrebuje mať počas dňa vyhradený určitý čas len "samo pre seba", čas, s ktorým môže naložiť podľa svojho želania. Ak mu rodičia organizujú každú minútu od príchodu zo školy či zo škôlky, nemá potrebný priestor na psychický oddych. Aj voľná zábava má však svoje pravidlá, aby bola bezpečná a aby nešla na úkor zmysluplného trávenia voľného času.

Škôlkari potrebujú, aby rodičia ich voľný čas naplánovali, ešte nie sú zrelí na to, aby si vedeli čas rozvrhnúť medzi povinnosti a zábavu. V tomto veku sa učia, že je čas, keď sa hra končí a treba sa chystať do postele - večerať, umyť sa, vyčistiť si zuby. Školáci sa učia pravidlu "najprv práca, potom zábava". Rodičia musia v ich časovom pláne ustrážiť, aby si domáce úlohy a prípravu do školy nenechávali na poslednú pol hodinu pred spaním, s očami unavenými od počítačovej hry. Tínedžeri si už musia vedieť sami odsledovať, aby nemeškali do školy ani na krúžky a aby si nechali na učenie dostatok času - o tom rodičom veľa napovedia školské výsledky. Pri hospodárení s časom od "vodenia za ručičku" treba prejsť k jemnej navigácii až po rodičovský alarm (Teraz sa ideme umyť. - Už je sedem hodín, večera je pripravená. - Sú štyri hodiny, nepotrebuješ odísť na tréning?)

Môj imidž
Každé dieťa sa potrebuje od rodičov odlíšiť a zároveň patriť do určitej skupiny svojich vrstovníkov. Najvypuklejšie sa to prejaví v puberte, keď vkus detí a rodičov na seba narazí. Rodičom sa pochopiteľne nepáči, ak si dcéra chce zafarbiť vlasy alebo ak syn chce nosiť v uchu náušnicu, ale ak takýto extrémnejší zovňajšok znesie škola, rodičia to nemusia riešiť radikálnymi zákazmi. Keď syn či dcéra niečo preženú, ich rovesníci im to dajú najavo a dieťa sa podľa toho zariadi. Chcú byť odvážni a chcú byť iní, tak im ten pocit môžeme dopriať. Šaty by však mali byť čisté a zovňajšok upravený - aj keď nie podľa rodičovského vkusu.

Text: zoh pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK