Prečo je o absolventov zahraničných škôl záujem? Vedia viac...
V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa potvrdzuje, že absolventi zahraničných vysokých škôl sú na tom podstatne lepšie z pohľadu záujmu zamestnávateľov o nich, ako tí, čo majú slovenský diplom.
"Prvenstvo zahraničných vysokých škôl nás nemôže prekvapiť, ak si uvedomíme, koľko a akých študentov študuje v zahraničí," konštatuje Lucia Burianová zo spoločnej analýzy Profesie a Akademickej ratingovej agentúry.
"Štúdium v zahraničí síce už dávno nie je nedosiahnuteľná méta, ale ani zďaleka to ešte nie je bežná prax." V zahraničí študujú stále skôr lepší študenti, pravdepodobne sú motivovanejší a cieľavedomejší. Majú skúsenosť s prekonávaním prekážok. Štúdium v zahraničí vyžaduje a prináša určitú dávku samostatnosti. A v neposlednom rade je absolvovanie vysokej školy v zahraničí často najlepším dokladom jazykovej znalosti. "Štúdium v zahraničí si jednoducho vyžaduje viac v porovnaní so štúdiom na slovenskej univerzite v rodnom meste," zdôrazňuje Lucia Burianová.
Vlani mali zamestnávatelia záujem z celkového počtu absolventov o 28 percent študentov, ktorí študovali v zahraničí. V tomto roku už o 42,6 percenta. Nevýhodou našich absolventov je, že nemajú prax. Nie všetci praxujú počas školy v podnikoch. Nie sú zorientovaní vo svete práce. Väčšina zamestnávateľov, najmä s menším počtom zamestnancov, vyžaduje od uchádzača o zamestnanie dva- až päťročnú prax.
Pri rôznych prieskumoch "vyskakuje do popredia" jedna dôležitá vec. Väčšina zamestnávateľov hodnotí záporne neschopnosť absolventov uvádzať do praxe teoretické poznatky. Na rozdiel od vysokých škôl v zahraničí, kde sa to učia.
Najviac našich študentov chce a študuje vo Veľkej Británii.
Treba však byť pripravený aj na to, že študuješ síce, čo chceš, ale nielen čo chceš. Aj tu prechádzaš množstvom "nepotrebných" predmetov, ktoré ti "zabijú čas". Pre britské školstvo je typické, že neprodukuje všeobecne vzdelaných absolventov, ale skôr úzko špecializovaných odborníkov.
Nemôžeš cez semester nerobiť v podstate nič a potom sa "našprtať" na skúšku. Píše sa minimálne jedna seminárna práca (esej) týždenne a k tomu dostaneš množstvo odporúčaného materiálu na štúdium. Nič sa nevynucuje (okrem esejí), odporúča sa a učitelia sa spoliehajú na "zrelosť" študentov.
Nevyžaduje sa tu memorovanie, ale úvahy, v ktorých musíš preukázať, že skúšanej problematike rozumieš, že máš na ňu vlastný názor. Pravdaže, aj tu sa treba niektoré veci "nabifľovať", ako na každej univerzite v každom štáte, kde skladáš skúšky. Ústne sa neskúša takmer vôbec.
Dôvodom je snaha o čo najväčšiu objektívnosť klasifikácie. Eseje a testy sa opravujú anonymne. Angličtina potrebná na bezproblémové zvládnutie štúdia je náročnejšia ako bežná komunikácia
Text: Jana Véghová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
"Štúdium v zahraničí síce už dávno nie je nedosiahnuteľná méta, ale ani zďaleka to ešte nie je bežná prax." V zahraničí študujú stále skôr lepší študenti, pravdepodobne sú motivovanejší a cieľavedomejší. Majú skúsenosť s prekonávaním prekážok. Štúdium v zahraničí vyžaduje a prináša určitú dávku samostatnosti. A v neposlednom rade je absolvovanie vysokej školy v zahraničí často najlepším dokladom jazykovej znalosti. "Štúdium v zahraničí si jednoducho vyžaduje viac v porovnaní so štúdiom na slovenskej univerzite v rodnom meste," zdôrazňuje Lucia Burianová.
Vlani mali zamestnávatelia záujem z celkového počtu absolventov o 28 percent študentov, ktorí študovali v zahraničí. V tomto roku už o 42,6 percenta. Nevýhodou našich absolventov je, že nemajú prax. Nie všetci praxujú počas školy v podnikoch. Nie sú zorientovaní vo svete práce. Väčšina zamestnávateľov, najmä s menším počtom zamestnancov, vyžaduje od uchádzača o zamestnanie dva- až päťročnú prax.
Pri rôznych prieskumoch "vyskakuje do popredia" jedna dôležitá vec. Väčšina zamestnávateľov hodnotí záporne neschopnosť absolventov uvádzať do praxe teoretické poznatky. Na rozdiel od vysokých škôl v zahraničí, kde sa to učia.
Najviac našich študentov chce a študuje vo Veľkej Británii.
Treba však byť pripravený aj na to, že študuješ síce, čo chceš, ale nielen čo chceš. Aj tu prechádzaš množstvom "nepotrebných" predmetov, ktoré ti "zabijú čas". Pre britské školstvo je typické, že neprodukuje všeobecne vzdelaných absolventov, ale skôr úzko špecializovaných odborníkov.
Nemôžeš cez semester nerobiť v podstate nič a potom sa "našprtať" na skúšku. Píše sa minimálne jedna seminárna práca (esej) týždenne a k tomu dostaneš množstvo odporúčaného materiálu na štúdium. Nič sa nevynucuje (okrem esejí), odporúča sa a učitelia sa spoliehajú na "zrelosť" študentov.
Nevyžaduje sa tu memorovanie, ale úvahy, v ktorých musíš preukázať, že skúšanej problematike rozumieš, že máš na ňu vlastný názor. Pravdaže, aj tu sa treba niektoré veci "nabifľovať", ako na každej univerzite v každom štáte, kde skladáš skúšky. Ústne sa neskúša takmer vôbec.
Dôvodom je snaha o čo najväčšiu objektívnosť klasifikácie. Eseje a testy sa opravujú anonymne. Angličtina potrebná na bezproblémové zvládnutie štúdia je náročnejšia ako bežná komunikácia
Text: Jana Véghová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
