Môžeme rýľovať aj v zime?
Rýľovanie pôdy je spravidla súčasťou jarnej alebo jesennej starostlivosti o pôdu v záhradke.
V lete pôdu nerýľujeme preto, že sa z nej rýchlo vyparuje vlaha a navyše sú všetky rastliny v období optimálneho rastu a vývoja. V zime máme najčastejšie všetko náradie už ošetrené a uložené v kôlni.
Lenže globálne otepľovanie sa prejavuje aj u nás. Zimy sú miernejšie a najmä v južných nížinách a nízko položených kotlinách bývajú aj dlhšie obdobia bez snehu a mrazu. Záhradkárov to láka, aby v záhradke ešte dodatočne poupratovali. Niektorí odborníci dokonca píšu a odporúčajú v časopisoch aj rýľovať. Urobiť či neurobiť jednoduché aj dvojvrstvové rýľovanie v zimných mesiacoch roka?
V podstate môžeme, ale musia byť splnené viaceré podmienky. Predovšetkým nesmie byť pôda vôbec zamrznutá. Ďalej musí mať primerané množstvo vlahy, a teda musí sa po udretí väčšej hrudy do rýľa táto rozpadnúť na menšie až drobné hrudky. Nakoniec pôda nesmie byť pokrytá hrubšou vrstvou snehu, ktorý sa po rýľovaní rozpustí a pôdu nadmerne zamokrí. Samozrejme, že nesmie pršať. Pozitívne sa pri rýľovaní prejavuje slnečné, prípadne aj veterné počasie.
Všeobecne je však zimné rýľovanie dosť rizikové. Ponechané veľké hrudy po rýľovaní ílovitej pôdy však mráz spravidla rozpučí a rozdrobí na menšie priaznivé pôdne štruktúrne častice. Skoro na jar máme takto pripravenú hriadku na vysádzanie sadeníc okrasných rastlín alebo zeleniny ešte pred možnosťou jej prípravy rýľovaním. V zime môžeme do pôdy zarýľovať kompost, prípadne aj fosforečné a draselné priemyselné hnojivá. Dokonca dvojvrstvovým zarýľovaním.
Povrch pôdy nemusíme hrabľami urovnávať. Pôda cez zimu uľahne a povrch sa vyrovná a upraví. Na pohrabanej upravenej hriadke sa totiž na jar môžu z roztopeného snehu vytvoriť nežiaduce mláky.
Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
