Aj s počasím pod psa si chlpáči poradia

Ak je nám teplo, potíme sa, od zimy sa zasa trasieme. Aj takto pracuje naša termoregulácia - ochladzujeme sa alebo si vyrábame teplo. Ako to funguje u zvierat?

Zimný spánok
Medvede, veveričky, svište, ale aj škrečky a plchy sa pred zimou chránia zimným spánkom. Sem-tam sa zobudia, najedia, premiestnia a ďalej spia. Ak by ste takého zimného spáča mohli vidieť, mysleli by ste si, že jeho duša odišla do večných lovísk. Sú studené a nehybné, ich telesná teplota klesne o niekoľko desiatok stupňov, srdce im pomalšie bije a medzi tým,  ako vydýchnu a opäť sa nadýchnu, uplynie aj niekoľko minút. Hoci zimu prežívajú vďaka tukovým rezervám, ich celková spotreba klesne na 2 percentá ich bežného konzumu za bdelého stavu.
Zimným spánkom žijú nielen zvieratá v našich zemepisných pásmach, ale aj pralesné živočíchy. Napríklad lemur v období sucha, keď si nemôže nájsť potravu, prespí aj 7 mesiacov!

Teplý kožúšok
Zvieratá, ktoré žijú vo veľmi studených oblastiach, si teplo šetria vďaka hustej srsti. Najdlhšiu srsť, až metrovú, má pižmoň severský, ktorý pripomína chlpaté monštrum. S chladom nemá problém, ani keď ortuť teplomera klesne pod mínus 60 °C. Veľmi dobrú termoreguláciu má aj polárna líška. Jej mimoriadne hrubá srsť obsahuje množstvo drobných vzduchových blaniek, ktoré perfektne izolujú. Podobne funguje aj dvojité perie tučniakov, pod vonkajším taškovitým perím majú ďalšiu vrstvu s mikroskopickými vzduchovými komôrkami. Ak si neviete vynachváliť teplučké vetrovky, kabáty či spacie vaky z dutých vlákien, je to preto, že ich výrobcovia sa inšpirovali práve tučniakovým "oblečením".

Telo na tele
Zvieratá používajú rôzne metódy, ktoré im pomáhajú v chladnom počasí chrániť sa pred stratou tepla. Napríklad združovaním sa do stád a kŕdľov. Tučniakom tesné státie vedľa seba pomáha nielen udržať, ale aj vymieňať si teplo. Ak prídu snehové búrky a kruté mrazy, sú telo na tele - na jedinom štvorcovom metri stojí osem až desať zvierat. Pravidelne si menia miesta, vtáci zo stredu sa posúvajú na kraj, aby na chvíľu čelili búrke a nepriazni počasia. Tí z kraja zasa putujú do stredu, aby sa ohriali.

Hrb plný tuku
Ochladzovanie je jedna stránka termoregulácie, otepľovanie druhá. Kým zvieratá žijúce na severnej pologuli trápi zima, v iných pásmach ďalšie zvieratá zápasia s horúčavami. Vďaka termoregulácii sa vyrovnávajú s teplotnými rozdielmi.

Napríklad ťava má na prispôsobenie sa extrémne teplému a suchému počasiu hrb. Táto zásobáreň, ktorá obsahuje až 100 kg tuku, hrá kľúčovú úlohu pri regulovaní jej telesnej teploty. V hrbe sa koncentruje tuk, takže sa nenachádza pod kožou v iných častiach tela a tým sa zlepšuje ochladzovanie. Ťava je zároveň jediným zvieraťom schopným oxidáciou zmeniť tuk na vodu. Telesná teplota dromedára sa pohybuje medzi 34 °C v noci a 42 °C v čase najväčšej dennej horúčavy. Pre väčšinu cicavcov by sa takáto zmena telesnej teploty stala osudnou.

Chladiace uši
Rovnako ako ťavy aj iné púštne cicavce majú metabolizmus, ktorý sa vie dobre vyrovnať s telesnou teplotou prevyšujúcou 40 stupňov. Každé z nich má svoju metódu. Malá líštička fenek má veľké uši, tie jej pomáhajú udržiavať stabilnú telesnú teplotu. Sú pretkané množstvom ciev, v ktorých sa krv ochladzuje predtým, ako je odvádzaná k hlavným telesným orgánom. Omnoho väčší cicavec – antilopa losia má zase zväčšené nosné dutiny, ktoré majú funkciu chladiča krvi. Krv sa tak do mozgu dostáva v stabilnej teplote, ktorá je o 3 °C nižšia, ako teplota zvyšku organizmu. Telesná teplota malej líštičky pritom môže dosahovať až 45 °C!

Psíčkovi a mačičke
Ako termoregulátor slúži najmä srsť. Malé šteňatá a mačiatka však ešte nemajú dostatočne vyvinutú termoreguláciu. Tá sa vyvíja postupne tak, ako rastú.
Potné žľazy, ktoré sú umiestnené po celom psom tele, produkujú výlučky podobné nášmu potu. Ich pot však nemá tak ako u nás termoregulačnú funkciu. Psovi zabezpečuje jedinečný pach, vďaka ktorému sa odlišuje od iných psov. Aj preto sa psy tak rady vzájomne čuchajú. 

Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK