Nájsť dobrú svokru je ako výhra v lotérii

Možno je všetko v poriadku, alebo i nie. Ak totiž narazíte na to, že On sa už takmer desať rokov nerozpráva s bratom či otcom, prípadne rodičia sú už niekoľko rokov v rozvodovom konaní a napriek tomu stále bývajú v jednom byte, pri návšteve u nich budete mať určite o zábavu "postarané". Podľa vydatých žien si však osobitne treba všímať budúcu svokru. Telefonuje mu desaťkrát denne? Stále býva u nej a má tam komplet servis (vrátane strihania nechtov)? Pozor! Pozor! A ešte raz pozor! Niektoré jedince z rodu "svokra" totiž dokážu spraviť zo života peklo. Prečo? Lebo im ho chcete ukradnúť. Že tomu tak nie je, môžete vysvetľovať kamarátkam, nie svokre.

Tak na toto sa zabudnúť nedá:
Zdenka(28)
Musím priznať, ja sa v mojej svokre vôbec nevyznám. A to ju poznám už takmer štyri roky. Hneď ako sme začali s teraz už manželom bývať, každý deň prišla k nám a pýtala sa, čo som mu navarila, či má pripravené všetky veci do roboty a podobne. Úplná kontrola. Verte, dosť mi to liezlo na nervy a tak som jej jedného pekného dňa vysvetlila, že sa o neho viem veľmi dobre postarať a nech nás láskavo nechá na pokoji. Týždeň sa u nás neukázala a odvtedy chodí sporadicky a vždy sa ohlási.

Veronika (30)
So svokrou som nemala dobrý vzťah kým sme spolu chodili. Ak som nechcela, aby svokra náš inak pekný vzťah úplne rozbila, podriadila som sa jej požiadavkám. Naša rodina totiž patrila k evanjelikom a svokrovci ku katolíkom. A toto bol kameň úrazu. Aspoň podľa mňa. A tak mi nezostávalo iné, iba konvertovať na katolícku vieru. Moji rodičia z toho boli nešťastní, ale vysvetlila som im, že som to spravila len pod heslom: Múdrejší ustúpi. Vzťah so svokrou sa ako tak upokojil, i keď ani dnes ho nemôžem nazvať ideálny. Dnes uvažujem, či toto riešenie bolo naozaj správne a zmysluplné.

Petra (32)
Po svadbe sme začali bývať v dome manželových rodičov. A o pár dní nastali problémy, ktoré sa samozrejme časom stupňovali. Prikazovali nám čo môžeme (práce na záhrade i počas víkendov) a čo nemôžeme robiť (výlety, kino, zábava). Jeden bez druhého sme nesmeli z domu ani na krok ( a to sme naozaj neboli žiadni študenti). Manžel nesmel bez mňa ani na pivo s kamarátmi a ja bez neho na kávu s kamarátkami. O návštevách známych u nás doma nemohlo byť ani reči. Inak nasledoval doslova cirkus. Nezvládli sme situáciu, a napriek tomu, že sme nemali peňazí nazvyš, odsťahovali sme sa na pol roka do podnájmu. Keď sa situácia upokojila, porozprávali sme sa so svokrovcami a vysvetlili im, ako si to predstavujeme my. Po čase nás finančná situácia donútila sa k nim vrátiť znovu. Samozrejme s podmienkou, že nám nebudú zasahovať do súkromia. Vydržalo im to pár mesiacov a všetko sa vrátilo do starých koľají. Bohužiaľ, odnieslo si to naše mladé manželstvo.

Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK