Ako so psom v zime?

Pretože šteniatka ešte nemajú vybudovaný systém vyrovnávania teploty, keď mrzne alebo je nečas, nemôžeme ich nechať vonku. Pretože dovtedy bolo psíča pri matke s ostatnými šteňatami a vzájomne sa zohrievali, aj prechod na "normálny" život by mal byť postupný. Psíča nemusíme dávať do vykúrenej miestnosti, stačí mu nižšia izbová teplota. Šteniatko by sme však nikdy nemali na dlhšie vyhnať von. Obdobné je to aj s mačiatkom, samo si ešte nevie nájsť teplé miesto, aj keď mačky si dokážu nájsť skôr úkryt ako psíčatá.

Chrty, vyžle či stavače majú zasa veľmi tenkú kožu a málo podkožného tuku. Ale aj krátku a nie huňatú srsť. Aj preto potrebujú teplejšie prostredie a iné podmienky.

Ani termoregulácia nezabezpečuje zviera pred nevhodnými podmienkami. Ak sú psy priviazané na jednom mieste a nemajú pohyb, chlad im môže uškodiť. Rovnako aj vtedy, keď zmoknú a nemôžu sa vysušiť. Psy by nikdy nemali spať v studenom, v snehu, na mraze, v blate či vo vode. V extrémnych zimách, najmä ak sú priviazané pri búde, ich treba chrániť a zobrať ich do vnútorných priestorov.

Starý dobrý prostriedok proti chladu je tuk. Pretože tuk sa mení na energiu, ktorá vyrába teplo, psovi žijúcemu vonku v kŕmnej dávke zvýšime obsah tukov na 18 až 20 percent.
Ak sú v zime plusové teploty a je sucho, netreba psy obliekať. Len úplne krátkosrstým, ktoré väčšinu času trávia v byte, treba vonku schovať obličky. Ale osrstený pes nemusí byť oblečený. Keď však prší, fúka a je nevľúdne počasie, psa môžeme obliecť.  

Text: -vh- pre Pravdu
Foto: archív Jany Freyovej