Do materského centra sa nechodí na kávu

V skutočnosti je to najväčšia ženská organizácia na Slovensku, ktorá podporuje a vzdeláva rodičov s malými deťmi.

Keď sa v rodine narodí dieťa, je to zásadná zmena v živote bez ohľadu na to, v akej krajine žijete. "Problémom dnešného sveta je, že postavenie rodiny už nie je také, ako v minulosti. Nefunguje systém odovzdávania informácií a skúseností z jednej generácie na druhú ani systém vzájomnej rodinnej podpory," hovorí Nemka Andrea Lauxová, riaditeľka medzinárodnej siete materských centier Mine (Mother Centres International Network for Empowerment).

Potvrdzujú to aj slová Irene Ballikuddembovej z Ugandy, ktorá je programovou koordinátorkou pre tristo detských rozvojových centier v tejto krajine. "U nás pre vojnu žije veľa osamelých žien s deťmi. Otcovia sa o výchovu až tak nezaujímajú, ale dokážeme pritiahnuť aspoň časť z nich. Najprv sme začali vzdelávaním detí a teraz trénujeme rodičov v tom, ako deti vychovávať. Rodičia chcú vedieť, ako ich majú vychovávať, ale nemajú sa to kde naučiť, lebo naša tradičná spoločná výchova detí v komunite, keď sa jedni učili od druhých, už vymizla," vysvetľuje Irene Ballikuddembová. Na Slovensko pricestovala na nedávnu konferenciu medzinárodnej siete materských centier preto, aby zistila, ako sa v iných krajinách centrám pre rodiny darí získať si podporu úradov a organizácií. "Rodičovské problémy sú všade na svete rovnaké, potrebujeme deti ochrániť pred násilím a chceme im dať dobrú budúcnosť," vyhlasuje.

Matky s deťmi sa nechcú izolovať
Materské centrá u nás aj vo svete fungujú na základe dobrovoľnej a nezištnej práce svojich členov a majú dôležitú funkciu v živote miestnej komunity, ale aj v živote celej krajiny. Je to bezpečný priestor, kde sa rodičia môžu vzdelávať, získavať dôležité informácie a skúsenosti na rôznych prednáškach a kurzoch, absolvovať školenia a získať veľa rôznych zručností. Väčšinou sa tu stretávajú rodičia zo strednej spoločenskej triedy, ale aj osamelí rodičia, rodičia problematických detí, rodičia s finančnými, sociálnymi či inými problémami, rodičia patriaci v danej krajine k národnostnej menšine či imigranti, pre ktorých sú tieto kontakty nesmierne dôležité.

"Som presvedčená, že nebyť materského centra, nevedela by som ani polovicu z toho, čo viem dnes. A určite by som nebola schopná nájsť si prácu, akú mám. Organizácia, prevádzka, vedenie materského centra dávajú človeku množstvo skúseností, elánu aj sebadôvery," vyhlasuje Eva, zakladateľka Materského centra na Orave. "Ja sa po takmer šiestich rokoch na materskej nevrátim do zamestnania s malým alebo žiadnym sebavedomím, nevrátim sa neskúsená, zabudnutá, bez vedomostí o pracovných veciach," hovorí Katarína, zakladateľka ďalšieho materského centra.

Centrá v Nemecku
V Nemecku niektoré krajinské vlády materské centrá finančne podporujú. Výsledkom je priestor nielen pre rodičov s malými deťmi do troch rokov, ale aj pre škôlkarov a školákov. V Stuttgarte takýto "materský dom" vznikal až pätnásť rokov, ale dnes je z neho veľká inštitúcia s niekoľkými poschodiami, s bohatým programom pre rôzne vekové kategórie aj s vlastnou reštauráciou, do ktorej vďaka príjemnej rodinnej atmosfére radi chodia aj iní ľudia.

Materské centrá v Nemecku pôsobia multikultúrne - pre prisťahovalcov je to prirodzená cesta, ako sa zžiť s miestnou komunitou. Centrá pôsobia aj medzigeneračne. Prichádza sem veľa starších opustených ľudí, ktorí tu môžu naplniť svoju úlohu ako "náhradní" starí rodičia. Mladí tínedžeri, ktorí sa dostali do konfliktu so zákonom, si tu môžu "odpracovať svoj trest" ako pri verejnoprospešných prácach. A dobre sa tu cítia aj ľudia, ktorí sami deti nemajú ani mať nebudú.

"Napríklad v Bavorsku majú materské centrá na svoju činnosť miliónový fond. Napriek tomu je veľa politikov, ktorí si myslia, že nebudú podporovať kávičkujúce mamičky," priznáva Andrea Lauxová. Je to mylná predstava o práci centier, ale aj v Rakúsku trvalo šesť rokov, kým úrady uznali materské centrá ako miesta neformálneho vzdelávania rodičov.

Na Slovensku
Na Slovensku materské centrá suplujú úlohu štátu v starostlivosti o deti do troch rokov, matky na materskej dovolenke, rodičov na rodičovskej dovolenke a mladé rodiny. Sú to tiež dobrovoľné a neziskové organizácie a po desiatich rokoch činnosti sú na mnohých miestach významnou časťou života miestnej komunity. Napriek tomu u predstaviteľov samospráv často narážajú na nezáujem a podporu nenájdu ani na úrovni regiónov. Mnohé materské centrá majú problém už s priestormi.

"Napríklad v bratislavskom Lamači sa materské centrum sťahovalo v priebehu dvoch rokov asi trikrát. Vždy nové priestory vyčistili, vymaľovali, upravili a onedlho museli ísť inde. To už je neúcta k dobrovoľnej práci rodičov, ktorí sú ochotní venovať svoj čas, energiu aj peniaze," myslí si Miriam Vojtková z Únie materských centier. Neraz by možno stačilo, keby materské centrá ako neziskové dobrovoľné organizácie nemuseli platiť za priestory, ktoré používajú na prospech širokej komunity a ak by mali minimálny rozpočet na základné vybavenie alebo na určité konkrétne aktivity centra. Všetko ostatné spravia dobrovoľníci zadarmo.

"Ak takto vloží obec, mesto či štát do materského centra jedno euro, členovia ho svojou dobrovoľnou prácou podľa štúdie z Nemecka zhodnotia na tri," podotýka Andrea Lauxová. Keď nemáte bezplatné priestory a určitý rozpočet, musíte za rôzne aktivity pýtať vyššie poplatky a už nie ste otvorení pre všetkých, len pre tých, ktorí si to môžu zaplatiť.

Čo sú materské centrá
materské centrá sú dobrovoľné neziskové organizácie, väčšinou občianske združenia
združujú predovšetkým rodičov malých detí
plnia najmä vzdelávaciu a kultúrnu funkciu - organizujú rôzne aktivity pre deti a rodičov, prednášky, školenia, diskusie, kultúrne a športové aktivity
nepodporuje ich štát, niektoré materské centrá podporuje miestna samospráva
pracujú tu dobrovoľníci, nie profesionálni zamestnanci, ak niekto za svoju prácu dostáva odmenu, je symbolická
je to otvorené spoločenstvo bez ohľadu na rasu, vieru, vzdelanie či sociálne postavenie
nie sú to komerčné zaradenia, kde sa za poplatok postarajú o dieťa alebo ponúknu matke občerstvenie

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK