Lenka Barilíková o synovi: Samko sa z Paneláku nezbláznil

Ako si spomínate na narodenie Samka?

Samko sa narodil v Košiciach, keď som bola štvrtáčka na VŠMU. Narodilo sa také malé decko, troška aj  choré, ale po piatich mesiacoch sa zdravie upravilo. Bol strašne ušatý, nohatý, rukatý a vyzeral ako hračky trolkovia. Prešiel ťažkým začiatkom do života a odmala má v sebe pokoru.  

Prekvapil vás synov úspech?
Do Bratislavy sme sa z Nitry presťahovali v roku 2001. Chceli sme,  aby synovia Samko a Jakub mali nejakú náplň pre voľný čas. Začali chodiť do chlapčenského speváckeho zboru a zapísali sme ich aj do hereckých agentúr. Keď hľadali chlapcov pre tento film, manžel išiel s nimi na kasting. Postúpili do užšieho výberu a potom nám zavolali, že Samko TO dostal. 

Kedy ste si uvedomili, že Samko hrá vo filme viac ako len epizódnu postavu? 
Keď on sám uvidel hotový  film. Cítil zodpovednosť. Na premiére filmu sme boli prekvapení rozsahom Samkovho účinkovania, ale aj obsahom filmu.  Bola som veľmi rozrušená - musela som si film pozrieť tri razy.

Sláva v sedemnástich je dosť náročná...
Ľudia mu hovoria, aby nespyšnel, ale myslím, že to nehrozí. Hrať v Paneláku je príjemné osvieženie, prišli aj iné ponuky, ale - nezbláznil sa z toho. Samko vyrastal v rodine, kde sa veľa ľudí venuje divadlu alebo filmu, od starého otca cez bratrancov, strýka, otca. To, že je zrazu známy, neberie ako niečo výnimočné.

Vidíte sa v synovi?
Rodičia sa vždy začnú kontrolovať, keď vidia v dieťati najmä svoje zlé vlastnosti. Niekedy v ňom vidím vlastnosť, o ktorej by som nechcela vedieť. 

Viete o každom synovom  kroku?
To neviem, ale  vždy, keď niekam ide, poviem mu vo dverách vetu: "Nezabudni na svoje dobré vychovanie."

Text: Helena Dořáková pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu