Fedor Flašík sa po rokoch vrátil k plemenu modrej dogy

Už pred 20 rokmi som mal modrú dogu, k tomuto plemenu som sa nostalgicky vrátil. Doga je nielen veľmi pekné, ale aj milé, príjemné a vďačné zviera, ktoré sa hodí aj k rodinnému domu.

Keď mal Max pol roka, chodili sme na cvičák, má veľmi základný výcvik, nie je to nijaký služobný pes, ktorý by počúval na slovo. Je aj trocha tvrdohlavý, má svoj názor a niekedy ho musím dlhšie presviedčať. 

Keď sa však človek doge venuje, je disciplinovaná, ale určite sa dá stokrát lepšie vycvičiť, ako tá naša. Max ovláda základné povely: ľahni, sadni, choď do búdy, nesmieš. Ale že by chodil pri nohe, to nie. Len čo dostane obojok a vôdzku, je veľmi disciplinovaný. Veľmi rád behá, 4-krát do týždňa si spolu zabehneme 12 až 14 kilometrov.

Inak je pomerne dominantný, hneď na začiatku sme si museli určiť, kto je pán. "Pobili" sme sa, keď mal asi 7 mesiacov, ako vodca svorky som ho zvalil na chrbát a pohrýzol ho do krku, až sa od strachu pocikal. Odvtedy je jasné, kto je šéf. Bol to môj cvičiteľský experiment a vyšiel mi. Dovtedy bol Max veľmi rozbláznený, stále hrýzol, ťahal a mykal. Chcel byť dominantný. Ale ako som ho pohryzol, máme v tom už jasno.

Text: -vh- pre Pravdu
Foto: archív