Jednotku z telocviku môže mať každý žiak

Mnohí rodičia a žiaci nesúhlasia s tým, aby učitelia tento predmet hodnotili známkami. Nie je totiž ničím výnimočným, že na vysvedčení sa objaví jediná dvoja alebo trojka medzi jednotkami, a to z telocviku.

Stredná a staršia generácia má vo väčšine prípadov zafixovanú predstavu telocvikára s píšťalkou v ústach, ktorý tvrdo prenasleduje každého, kto nezvládne  kotúľ alebo nezabehne stovku v predpísanom limite. Prípadne spomínajú na nie veľmi aktívne učiteľky s voľnou výučbou v štýle vezmite si loptu a niečo robte. Tlak na výkon by však už mal byť v súčasnosti v školách minulosťou. Telocvik sa môže známkovať, ale hodnotenie má prihliadať na fyzické danosti dieťaťa.

Nie výkon, ale kondícia
Extrémny prístup z minulých rokov v deťoch lásku k pohybu nevyvolal, skôr naopak. Deti, ktoré nešportujú s rodičmi či v krúžkoch a mohli by sa aspoň trocha rozhýbať v škole, radšej prinesú ospravedlnenku a sedia na lavičke. Neláka ich cvičiť alebo ich odrádza prístup učiteľa? Môže to byť jedno aj druhé. Cieľom však nie je vychovať výkonnostných športovcov, ale zdvihnúť deti z lavičiek.

Podľa metodikov telesnej výchovy a športu Branislava Antalu a Jaromíra Sedláčka sú  hodiny orientované viac na zdravie a pozitívny vzťah k pohybu ako na výkon. Tak, aby sa aktívny pohyb stal súčasťou života detí aj neskôr. Telocvik sa pre starších žiakov už volá telesná a športová výchova a nemá to byť len zmena názvu, ale aj zmena obsahu.

To však neznamená, že sa deti majú na hodinách "ulievať". "Stále existujú výkonnostné tabuľky, čo všetko by mal žiak zvládnuť, ale sú viac prispôsobené individuálnym predpokladom žiaka," vysvetľuje Branislav Antala, predseda ústrednej predmetovej komisie pre telesnú a športovú výchovu pri Štátnom pedagogickom ústave a zároveň predseda medzinárodnej federácie telesnej a športovej výchovy v Európe. Napríklad normy pre skok do diaľky z miesta sú iné pre nižších a iné pre vyšších žiakov, podobne pri behu sa zohľadňuje telesná hmotnosť dieťaťa. Teraz môže mať jednotku z telocviku rovnako obézny chlapec, ako aj jeho atleticky nadaný spolužiak.

"Výkonnostné normy sú postavené tak, aby deti stimulovali. Žiak sa môže v tabuľke sám porovnať s priemerným výkonom iných žiakov s porovnateľnými fyziologickými danosťami (výška, váha, vek) a vidí, či sa môže zlepšovať. Ak je aktívny, ak na sebe pracuje, zlepšia sa jeho výsledky aj jeho hodnotenie," objasňuje Jaromír Sedláček, generálny sekretár medzinárodnej federácie telesnej výchovy v Európe (FIEP).
Normy na výkon žiakov sa rokmi menia. Podľa Jaromíra Sedláčka boli ľudia telesne najvýkonnejší pred dvadsiatimi rokmi a tie časy sú už preč. Zmenou životného štýlu trpí celý vyspelý svet rovnako - fyzická výkonnosť stagnuje alebo klesá. Z generácie na generáciu sa menia aj telesné proporcie - ľudia sú čoraz vyšší a ťažší. Aj to znižuje fyzickú výkonnosť súčasných mladých ľudí. Deti zo Slovenska sú na tom v porovnaní s inými európskymi krajinami približne rovnako.

Telesná výchova patrí síce medzi obľúbené predmety, ale nie je populárna v určitých skupinách detí. Od telocviku bočia najmä starší žiaci zo stredných odborných škôl a viac dievčatá ako chlapci. "Nechceme žiakov znechutiť, ale snažíme sa ich získať. Chceme k pohybu pritiahnuť nielen tých, ktorí sú talentovanejší, ale aj všetkých ostatných," vysvetľuje Antala.

Aký učiteľ, takí žiaci
Rozhodujúci vplyv na kladný vzťah k športu a k pohybu vôbec majú rodičia  a to ak sú sami aktívni, vedú k pohybu aj svoje deti. "V škole je kľúčovou osobnosťou učiteľ, najmä on vie ovplyvniť, či je vzťah detí k telesnej výchove pozitívny alebo nie," tvrdí  Antala.

Učiteľ už nemá stanovené striktné osnovy, čo musí so žiakmi cvičiť a v akom poradí, ale sám si zostavuje cvičebný program pre danú triedu. Keď môže prispôsobiť náplň hodín zloženiu triedy a podmienkam školy, o telocvik môže byť väčší záujem. Učitelia môžu do vyučovania zaradiť okrem tradičných aj nové športy, ako napríklad freesbee ultimate a na kurzoch snoubording. Musia byť však odborne pripravení a mať praktické skúsenosti s vybraným športom.

Na prvom stupni základnej školy deti ešte majú prirodzenú túžbu po pohybe, ale telocvik vyučuje triedna učiteľka, čo podľa odborníkov môže byť na škodu. "Telesnú výchovu by mal vyučovať  učiteľ so špecializáciou. Ten vie odhadnúť, čo môže s deťmi robiť, aby si neublížili a dokáže ich usmerniť a zaujať. A malo by jej byť o hodinu viac," myslí si  Sedláček.

Tri hodiny telesnej
Vyučovať telocvik tri razy v týždni odporúča aj Európsky parlament. Na Slovensku sú momentálne  povinné dve hodiny telesnej za týždeň na všetkých stupňoch škôl. Je to menej ako v minulosti, keď na prvom stupni ZŠ a na stredných školách mali žiaci telocvik trikrát za týždeň. Škola však môže žiakom telocvik pridať v rámci svojho vlastného školského programu z voľných hodín, ktoré má k dispozícii na posilnenie niektorých predmetov podľa svojho zamerania.

Základné školy majú na prvom stupni päť a na druhom stupni šesť voľných hodín, ktoré môžu žiakom naplniť podľa svojho rozhodnutia. Stredné školy vo vyšších ročníkoch ešte viac. Tri hodiny telocviku však zaviedla iba tretina základných škôl a iba sedem percent klasických gymnázií.

"Nech majú žiaci telesnú a športovú výchovu dva či tri razy do týždňa, škola nestačí na to, aby deťom zabezpečila zdravý telesný vývoj. Deti v školskom veku sa potrebujú okrem toho pohybovať každý deň aspoň hodinu," pripomína Jaromír Sedláček. Podľa Medzinárodnej federácie telesnej výchovy sa deti majú hýbať najmenej tri hodiny týždenne v škole a ďalšie dve hodiny dobrovoľne.  Aj Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že jeden dolár investovaný do telesnej a športovej výchovy ušetrí tri doláre, ktoré potom netreba vynaložiť na liečenie poškodeného zdravia.

Hýbať sa na známky?
"Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou O spôsobe hodnotenia rozhodne riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade," vysvetľuje Dana Španková z minsiterstava školstva. Na niektorých základných školách teda učitelia hodnotili žiakov iba slovne. "Na vysvedčení mali napísané iba absolvoval /neabsolvoval, ale taký, čo neabsolvoval, nebol nik. Takéhto hodnotenie nehovorí nič o úrovni žiaka, ani či sa oproti minulosti zlepšil, stagnuje, alebo či je na tom horšie," myslí si Branislav Antala.

Otázke, či sa telocvik má hodnotiť známkou alebo nie, sa venovali dlhé diskusie, ozývali sa hlasy, že telocvik by žiaci mali mať len pre radosť z pohybu a že je ťažko použiť rovnaké meradlo na deti, ktoré majú rôzne fyzické danosti, v rovnakom veku môže ich kondícia byť veľmi odlišná. Telocvikári sú však presvedčení, že ak to má byť predmet rovnocenný s ostatnými, tak má byť aj rovnako hodnotený.

"Podľa učebných osnov učiteľ telesnej výchovy by mal pri hodnotení zohľadňovať individuálne predpoklady žiaka, napríklad motorickú výkonnosť hodnotiť vo vzťahu k jeho telesným predpokladom," pripomína Branislav Antala. Učitelia majú k dispozícii výkonnostné tabuľky prispôsobené rôznym fyzickým predpokladom žiakov. Systém hodnotenia žiaka na základe telesnej výšky a telesnej hmotnosti podľa vekových kategórií určí priemerný teoretický výkon detí s rovnakou váhou a výškou. A dieťa je teda porovnávané spravodlivo, s rovnakými deťmi podľa toho, či za nimi zaostáva.

"Cieľom školy nie je vychovať výkonnostných športovcov, ale zdvihnúť deti z lavičiek."
"Stále existujú výkonnostné tabuľky a štandardy, čo všetko by mal žiak zvládnuť, ale sú viac prispôsobené individualite."

Ako sa učí telocvik
Učiteľ nemá stanovené striktné osnovy, zostavuje vlastný cvičebný program pre triedu, musí však dodržať základné proporcie obsahu.

Predmet telesná a športová výchova tvoria štyri moduly: zdravie a jeho poruchy a zdravý životný štýl musia tvoriť do 10 percent celoročnej náplne hodín, modul telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť aspoň 30 percent a športové činnosti denného režimu okolo 50 percent.

Systém hodnotenia žiaka je na základe telesnej výšky a telesnej hmotnosti podľa vekových kategórií. Učiteľ má hodnotiť motorickú výkonnosť vo vzťahu k predpokladom žiaka.

Deti sa majú hýbať najmenej tri hodiny týždenne v škole a ďalšie dve hodiny dobrovoľne.
Štátny vzdelávací program predpisuje najmenej dve hodiny telesnej výchovy do týždňa na všetkých stupňoch škôl, ďalšie hodiny telesnej výchovy môže, ale nemusí žiakom pridať škola.

Päť voľných hodín na prvom stupni a šesť hodín na druhom stupni majú základné školy naplniť žiakom podľa svojho rozhodnutia - môžu z nich pridať na posilnenie telesnej výchovy.

Stredné školy môžu podľa svojho rozhodnutia rozdeliť štyri voľné hodiny prvákom, štyri druhákom, tretiakom už budú jednotlivé školy napĺňať osem voľných hodín a štvrtákom až pätnásť hodín vyučovania podľa vlastného uváženia.

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK