Dnes už neplatí, že cisár môže chodiť nahý: slušné oblečenie predáva firmu

Vie to aj Silvia, ktorá pracuje ako vedúca dílerov v ďalekom Írsku. Pomaly jej naznačovali, že sa nehodí, ak pričasto mení farbu vlasov, že by si mala z ucha vybrať tie tri náušnice, obliekať sa už nie do klasických čiernych nohavíc, ale porozmýšľať aj o tom, že treba vymeniť tričká, kabát za bundu. Vôbec sa jej to nepáčilo, ale keďže sa svojho pracovného miesta nechcela vzdať, šatník zmenila. Na mieste, kde pracuje, sa výstrednosť v obliekaní netoleruje.

Pekne sa obliekať do práce je predovšetkým slušnosť. To nás učili naše mamy, učili nás to v škole. Zanedbaný pracovník má dvere zatvorené už pri prijímacom pohovore. Ale ak nás niekde privíta pekná a príjemná žena v modernom oblečení alebo muž v obleku, už majú kus práce urobený, začnete im načúvať...

Striktnosť v obliekaní majú v bankách. Vyplýva to z vážnosti a konzervatívnosti finančných ústavov. "Slovenská sporiteľňa má stanovené štandardy kvality, ktoré všetkým zamestnancom predpisujú formálne oblečenie," vysvetľuje Alena Nemčeková z oddelenia riadenia kvality. "Ak zamestnanec ústredia nemá v piatok nijaké pracovné stretnutie s externým klientom, má povolené neformálne oblečenie." Túto zásadu majú rovnakú vo väčšine bánk.

Sú firmy, kde tiež musia zamestnanci nosiť jednotné oblečenie. Stretnete sa s tým u pracovníkov hypermarketov, stravovacích zariadení, automobiliek. "Naši pracovníci, ktorí sú v kontakte so zákazníkmi v pobočkách, majú povinnosť nosiť jednotné oblečenie," uvádza Natália Hercegová, marketingová riaditeľka ACCOR Services Slovakia - Ticket Restaurant. "Aby sa v ňom dobre cítili, aktívne sa zúčastňujú na jeho výbere. A oblečenie sa pravidelne obmieňa. Ostatní sa nemusia riadiť predpísanými pravidlami. Jediné pravidlo, ktoré u nás platí, je, že oblečenie musí byť slušné a elegantné, nie športové. Obchodníci nosia najčastejšie obleky, ženy kostýmy."

V hypermarketoch a veľkých predajných firmách majú predpísané iné oblečenie pri pokladnici, iné predavači, iné obchodníci. V NAY majú definovaný dress code pre každú jednotlivú pozíciu. "V obchodných domoch máme predpísané pracovné oblečenie, ktoré sa snažíme prispôsobovať zamestnancom," hovorí Ingrid Siváková, vedúca oddelenia ľudských zdrojov. "Pred dvoma rokmi sme zmenili košele s kravatou na tričká a čierne nohavice na modré rifle. Spoločenská obuv bola nahradená športovo-vychádzkovou obuvou tmavej farby. Okrem toho máme definovaný aj rámec celkovej úpravy zamestnancov. Príliš vyzývavé líčenie, účes, prípadne nosenie piercingov a tetovaní môže totiž pôsobiť na niektorých zákazníkov veľmi nepríjemné až negatívne."

V reklamných agentúrach, IT firmách väčšinou nemajú striktne stanovený štýl obliekania. Prečo? Na túto otázku odpovie Zuzana Mesárošová, Director, Client Servis reklamnej a piar agentúry Seesame. "Pre náš je dôležité, aby sme sa v oblečení cítili pohodlne a príjemne, aby nás v našej práci skôr podnecovalo, a nie zväzovalo. Práve preto dávame ľuďom v obliekaní absolútnu voľnosť. Ale dôverujeme im v tom, že ak majú stretnutie s klientom alebo iným našim partnerom, prispôsobia svoje oblečenie firemnej kultúre klienta a situácii, v akej sa stretávajú. Spoliehame sa na to, že každý náš zamestnanec je sám za seba zodpovedný a vie posúdiť, ako sa má obliecť, aby sa necítil nepríjemne, prípadne sa nemusel hanbiť."

Voľnosť zamestnancom dávajú aj v IT firme DISIG. Jej výkonný riaditeľ Ľuboš Batěk zdôrazňuje mladosť, dynamickosť a kreativitu firmy. " A presne taký je tím, ktorý tu pracuje," zdôrazňuje. " Sú to špecialisti na bezpečnosť informačných systémov, o ktorých si dovolím povedať, že patria medzi slovenskú špičku. Aj vzhľadom na druh práce nepredpisujeme nijaké povinné oblečenie či štandardy, ktoré by mali dodržiavať. Naším zámerom je, aby sa tu cítili príjemne a pohodlne, preto otázku obliekania nechávame plne v ich kompetencii. Samozrejme, pri obchodných stretnutiach sa automaticky nepísaným pravidlom stáva formálne biznis oblečenie," dodáva Ľuboš Batěk. 

Text: Jana Véghová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK