Presunúť na hlavný obsah

Polročné vysvedčenie býva aj varovný signál

Rodinné vzťahy

Polročné vysvedčenie. Aj keď je to len polčas školského roka, treba mu venovať primeranú pozornosť, lebo pre žiakov je to hodnotenie ich niekoľkomesačnej práce.

Rodičom dáva signál, ktorý ukazuje, ako to dieťaťu v škole ide.


Chvíľa, keď rodičia berú do rúk vysvedčenie, je pre dieťa veľmi dôležitá. Aj keby to bol tínedžer, ktorý sa tvári, že reakcia rodičov je mu ukradnutá. Každé dieťa chce v princípe rodičom vyhovieť, naplniť ich očakávania a nechce ich sklamať. Preto s napätím sleduje, ako ho za vysvedčenie "oznámkujú" mama a otec.

Nikto nie je perfektný
Polročné vysvedčenie odráža päť mesiacov práce v škole, preto by ho rodičia nemali zľahčovať. Netreba ho však ani podceňovať. Známky síce nemusia odrážať vedomosti a schopnosti žiaka, ale určite ukazujú, či sa mu v škole darí alebo nie.

Každý rodič by chcel mať doma jednotkára, ale takéto nároky splnia len niektorí potomkovia. Prvou rodičovskou zásadou by malo byť nezabúdať, že ani my dospelí nie sme perfektní.
"Ako školský psychológ viem, že deti sú známkami pod svojimi schopnosťami. Známky nie sú vizitkou toho, čo deti dokážu," vyhlasuje Mária Tóthová-Šimčáková. Deti často nedokážu učivo odprezentovať, aj keď ho vedia. Majú trému postaviť sa pred celú triedu pred tabuľu, alebo ich ochromí strach z dôležitej písomky. Niekedy dieťa veľa vymeškalo a učivo poriadne nedobehlo. Niekedy malo jednoducho smolu na pár zlých známok na úvod a už sa mu ich nepodarilo opraviť. Príčin, prečo dieťa v škole nie je úspešné, môže byť viacero, ale ani zo zlej známky netreba robiť koniec sveta. Chyby robí každý, len ich treba napraviť.

Čo sa dá zmeniť a ako
Ak rodičia nie sú s vysvedčením svojho dieťaťa spokojní, mali by sa o tom spolu v pokoji porozprávať. Dohodnúť sa, čo sa dá zlepšiť a ponúknuť svoju pomoc. "Treba sa sústrediť na jeden - dva predmety, kde sa dá známka zlepšiť, nie viac. A nie z jedného predmetu hneď o dva stupne," radí Mária Tóthová-Šimčáková.

Niektorí rodičia v rozčúlení zahrnú dieťa kritikou a výčitkami alebo dokonca urážkami. "To sa dalo čakať, veď si celý pol rok lajdačil! To si naozaj taký blbý, že máš trojky?! To máš z toho, že celé dni len sedíš pri počítači a neučíš sa!" Taký prístup dieťa len zneváži a odradí. Namiesto vinníka treba hľadať príčinu neúspechu. A pozrieť sa pritom aj na seba. Vysvedčenie je totiž do značnej miery aj vizitkou rodičov, vyjadrením ich záujmu a starostlivosti o dieťa.

S prvákmi si rodičia domáce úlohy odsedia, ale čím je dieťa staršie, tým menej pozornosti venujú jeho školským veciam. Čím viac deti rastú, tým by mali byť samostatnejšie a rodičia by sa mali stiahnuť do ústrania, ale pritom byť stále po ruke, keby deti potrebovali ich pomoc. Veď aj štrnásť- či pätnásťročný tínedžer je rád, keď mu mama či otec ponúknu, či ho nemajú preskúšať alebo mu s niečím poradia.

Deti väčšinou nemajú vnútornú motiváciu učiť sa. "Len jedno - dve z desiatich sa učí preto, že ich to naozaj baví a chcú sa niečo naučiť," vysvetľuje Tóthová-Šimčáková. K lepším výkonom v škole však rodičia deti nedotlačia trestami ani zákazmi a vyhrážkami. Osvedčený je skôr iný recept: kontrolovať disciplínu, venovať dieťaťu čas a odmeniť ho. Nech to znie akokoľvek zastaralo, najväčšou odmenou pre dieťa je dobrá známka od rodičov - ak cíti, že mama a otec sú s ním spokojní. Dieťa, ktoré nesmie priniesť domov žiadnu horšiu známku, žije v strachu, že ak nepodá perfektný výkon, rodičia ho nebudú mať radi.

Niekedy je však pre rodiča ťažké posúdiť, či je horšia známka výsledkom lajdáctva alebo je problém niekde inde. Ak je rozdiel medzi známkami a na druhej strane schopnosťami a vedomosťami žiaka veľký, signalizuje to rodičom, že niekde je chyba. Ak dieťa "podlieza svoju latku", môže sa v škole cítiť zle. Možno má problémy s učiteľom, možno so spolužiakmi, možno si momentálne sám nevie nájsť svoje miesto. Alebo si nevie zadeliť čas a zanedbáva povinnosti, kríva jeho zmysel pre zodpovednosť. V záplave dní môže rodičovskej pozornosti ujsť aj vážny problém, vo výchove či vo vzťahoch alebo so zdravím.

Ako prijať zlé vysvedčenie
Za zlé známky dieťa netreba trestať a napádať psychicky ani fyzicky
Treba hľadať príčinu, nie vinníka
Dohodnúť sa s dieťaťom, čo sa dá zlepšiť, ponúknuť svoju pomoc
Treba sa sústrediť na jeden alebo dva predmety, kde sa dá známka zlepšiť, nie viac
Nie je cieľom dieťa znechutiť, ale motivovať
Vysvedčenie je aj vizitkou rodičov, ich záujmu a starostlivosti o dieťa

Text: Zora Handzová pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu