Aké býva vysvedčenie u detí moderátorky Petry Ázacis?
Podľa mňa je každé vysvedčenie dôležité. Nie preto, že si zakladáme na známkach, ale preto, že hovorí o vedomostiach dieťaťa.
Známku z písomky si dieťa môže opraviť, ale vysvedčenie je výnimočné, aj to polročné, lebo naň zas nadväzuje koncoročné vysvedčenie.
Náš syn je štvrták, má desať rokov a ešte učenia nemá veľmi veľa, len je trocha pohodlný. Pribudla mu vlastiveda a prírodoveda, čo sú predmety, kde sa treba pripravovať, a on to podceňuje. Niekedy nás aj nepríjemne prekvapí, ale vieme, aké nás čaká vysvedčenie a nebudeme za to dieťa deptať ani biť. Navyše pani učiteľky sa na polroku zvyknú prikloniť k horšej známke, ale to preto, aby zdvihli varovný prst, keď treba v niečom pridať, a ak sa zlepší, na konci roka dostane jednotku.
Nepáči sa mi, keď rodičia robia z vysvedčenia horor, ako keby pol roka netušili, ako sa ich dieťa učí. Rodič by mal mať aspoň približný prehľad, na akú známku z ktorého predmetu dieťa stojí. A ak má v niečom problém, rodič by mal byť prvý, kto o tom vie. Syn má teraz ťažšiu matematiku, a keď mu chceme pomôcť, zistíme, že inak som sa to učila v škole ja a ešte inak manžel ako cudzinec. Tak to vypočíta každý z nás troch po svojom a snažíme sa dopracovať k správnemu výsledku a správnemu postupu spoločne. Našťastie moja mama je učiteľka a keď sa nevieme na postupe dohodnúť, ona to rozlúskne...
Vysvedčenie je výnimočný deň a mal by sa ozvláštniť. Ale myslím si, že čokoláda alebo ísť spolu celá rodina do cukrárne úplne stačí. Nie je dobré dávať dieťaťu za vysvedčenie peniaze alebo veľké dary. Učiť sa je jeho základná povinnosť, ako keď rodič chodí do práce.
Text: -zh- pre magazín Pravdy
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu
