Byt ako galéria moderného umenia
Výtvarník Juraj Králik má rád funkčné dizajnové zariadenie.
Mezonet na bratislavskom Machnáči si kupoval, pretože na tejto ulici vyrastal, býva tu aj jeho sestra, blízko má k rodičom, do ateliéru svojho otca - sochára – Dušana Králika. Plusom bytu bolo aj to, že každý majiteľ si mohol povedať, čo a ako v byte chce. Tak si, aby bol v súlade s interiérom, navrhol aj tvar kozuba. Netušil však, že do krásnych vzdušných priestorov prídu hrôzostrašné, hnedé trojdielne okná. "Bolo to ako na dedinskom domčeku. Vyhodil som ich a namiesto nich dal jednoduché okná s bielym rámom. Vyzerajú ako televízna obrazovka či filmové plátno, ktorým sa pozerám von." Schodisko, ktoré vedie zo spoločenskej do spálňovej časti, zasa navrhoval Jurajov otec Dušan Králik s architektom Jozefom Struhařom. No a na úžasnej terase, ktorá spája byt s prírodou, domáci pán vysadil 60 stromčekov. " Terasu mám veľmi rád, je to oáza, v lete tu sedíme, grilujeme."
Moderný štýl nie je chladný
V byte sa cítite ako v múzeu moderného umenia. Čistý vzdušný priestor s pár kusmi nábytku, ktoré sú presne tam, kde majú byť. V hale tancujúca lavica z bambusových vlákien zaliatych v živici, nad ňou obraz nesúci stopy po odpálených tenisových loptičkách svetoznámej Martiny Navrátilovej. Komoda, nad ktorou je zasa obraz s ôsmimi svetielkami. "Svietia už desať rokov, urobil som ho, aby som v noci nemusel zažínať a nikoho nebudil."
Výtvarník má rád čisté, dizajnérske veci, pretože sú nielen pekné, ale aj funkčné. Biely priestor, biele steny. "Prekáža mi, keď je nábytok farebný, interiér by mali dotvárať obrazy. Na bývanie sa pozerám pohľadom, ako keď prídete do dobrej galérie. Keď vidíte v peknej, čistej a bielej miestnosti dobrý obraz alebo dobrú sochu, a poviete si – toto sa mi páči. Niekomu sa páčia obrazy v galérii, ale doma na stenách má príšerné reprodukcie. Keď prídem do galérie a vidím tam v čistom priestore solitér, ktorý je umeleckým dielom, predstavujem si, že tak by mohol vyzerať aj byt."
V umelcovom byte sú samé pekné solitéry. Obývačke dominuje veľká, tvarovo jednoduchá sedačka. "Hoci nie som fanúšikom stretávania sa v domácnosti, človek nikdy nevie, koľko ľudí ho môže prekvapiť. U mojich rodičov sa kedysi premleli stovky ľudí."
Krásnym solitérom je aj vysoká stojaca lampa z exotických termitov, prišla sem z rovnakého obchodu ako lavica z bambusových vlákien či komoda z exotického dreva.
Pekným kusom je aj otvorený kozub s nachystaným drevom pri stene. Niekomu by evokoval chalupu, na domáceho pána však pôsobí škandinávsky. "Je to úplne čistý hranatý tvar, nie sú tam žiadne oblinky. Naschvál som nechal otvorené ohnisko bez skla, nepáčia sa mi zatvorené kozuby v zbohatlíckych domoch."
Zaujímavá kombinácia neprekáža
Tak ako v každej modernej galérii aj v tomto byte zariadenie súzvučí s obrazmi. Visia tu nielen svetoznáme "tenisové" diela, či obrazy z cyklu MANY & LOVE. "Kedysi som tu mal viac obrazov, boli naukladané vedľa seba. Dnes, keď si ich chcem vymeniť, viem si ich odniesť do ateliéru a priniesť sem."
Ako sa tento vyznávač moderny a jednoduchosti pozerá na miešanie štýlov v interiéri? "Keď sa objaví prvok, ktorý má 100-200 rokov, a je zaujímavý, kombinácia s modernou mi neprekáža.
Na mojich cestách po svete ma inšpiruje to, čo je najlepšie. Napríklad náš galerista v Melbourne býva v dome, ktorý zvonka vyzerá ako domček z 19. storočia. Keď sme vošli dovnútra, cez celý dom tiekla voda, v kuchyni bola podlaha, kde plávali rybičky, v spálni bola voda pod sklom okolo postele. Bolo to niečo úžasné!
Aké je bývanie snov Juraja Králika
Ulahodil by mi horský dom s výhľadom na more. Bývať hore na kopci, ale aj rovno pri mori. Sú také krajiny, napríklad v Libanone sa na kopci lyžuje a dole kúpe. Reálne by som chcel mať raz dom, odkiaľ by som v papučiach išiel do ateliéru. Zistil som, že nie je dobre bývať aj pracovať na jednom mieste. Musí to byť oddelené, stačí prejsť cez záhradu alebo chodník, ale človek musí ísť z domu do práce.
Naj vecička v byte
Bábka rabína, s bratom sme ju kúpili v Las Vegas. Bábku s boxerskými rukavicami beriem ako židovský fór na rabína. Mám ho rád, každá návšteva dostane pri dverách jemný úder jeho boxerskou rukavicou.
Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu