Starého psa novým kúskom nenaučíš?

Niektorí milovníci psov sa pri výchove svojho miláčika držia ľudových povier či fám. Jedny sa zakladajú na pravde, iné sú polopravdy a ďalšie dokonca mýty. Aby sme svojim najlepším priateľom neškodili, pýtali sme sa veterinárnej lekárky MVDr.Jany Freyovej, čo je pravda a čo mýtus.

Šteniatko sa môže stretávať so psami až po druhom očkovaní
Keď si ich prinesieme domov, väčšinou majú 8 týždňov a za sebou jediné očkovanie. Aby neochoreli, chránime ich pred spoločnosťou iných psov, ale aj pred cudzím prostredím.
Je to pravda. Proti infekčným chorobám, ako je psinka či parvoviróza, šteňa ešte nemá vybudovanú imunitu, preto ho očkujeme. Nemalo by sa stretávať so psami, ktoré nie sú očkované, a teda môžu byť prenášačmi týchto chorôb. V mestách je však minimálne 90 % psov pravidelne očkovaných. Ak šteňa dostane vakcínu len proti jednému ochoreniu, napríklad proti psinke, nie je automaticky chránené aj proti ostatným ochoreniam. Preto ho pri druhom očkovaní treba zaočkovať proti psinke i paraviróze. To sú najvážnejšie ochorenia pre šteňatá.

Z varenej stravy môže mať zdravotné problémy
Hoci pred 15 rokmi sme psom ešte väčšinou vyvárali doma, dnes ich kŕmime priemyselne vyrábanou stravou. Nakoniec niektoré potraviny, ktoré jeme my, sú pre ne ťažko stráviteľné a dokonca aj jedovaté.
Je to pravda. Doma pripravená strava nemusí byť vyvážená, nemá dostatok živín. Navyše ľudia si často myslia, že pes je mäsožravec, že mäso mu pokryje všetky živiny. Nepokryje. Veľké, rýchlo rastúce plemeno potrebuje veľký prísun živín, preň nie je jednostranná domáca strava vhodná. Namiesto domácej váry sa odporúčajú kvalitné priemyselne vyrábané granuly.

Po surovom mäse je pes agresívny
Vidíme to vo (hororových) filmoch, kde o kus hodeného mäsa bojujú svorky psov ako o život.
Je to fáma. Psy si bránia svoju misku o to viac, čím je v nej chutnejšie jedlo. A tým je určite surové mäso. Ich reakcie však nesúvisia s potravou, ale s povahou a výchovou. Keď dostanú potravu psy vo svorke, správajú sa agresívne. Agresivita u domáceho psa sa však pestuje. Ak so psom bojujem o surové mäso alebo viaceré psy oň bojujú, pochopiteľne sa tam vyvíja agresivita. Nebudú bojovať o jednu granulu, o mäso sa však môžu trhať. Nesúvisí to však so surovým mäsom, ale so spôsobom kŕmenia.

Zo surového mäsa dostane červíky
Parazity môžu dostať rôznymi cestami, ale najčastejšie zo surového mäsa. 
Je to fáma. V čerstvom surovom mäse nie sú bežné parazity, iba niektoré, aj to väčšinou v nekontrolovateľnom mäse, ako je napríklad divina. Zo starého surového mäsa však pes môže dostať bakteriálne ochorenie žalúdka a čriev.

Pes, ktorého držíme v čistote, nemá blchy
Ak sa v byte udržiava hygiena a psa pravidelne sprchujeme, po blchách nemôže byť ani stopa.
Je to fáma. Aj tým najčistotnejším psom môžu v kožuchu poskakovať blchy. Blchy nežijú len tam, kde sa neupratuje, ale napríklad aj v tráve. Stačí, ak sa pes niekde v parku stretne so zablšeným psom a jediná blcha v jeho kožuchu sa rýchlo rozmnoží. Aj pes, o ktorého sa staráme, môže dostať blchy, ak nemá obojok či spot on proti blchám. 

Keď sa pes vozí na zadku, má hlísty
A tak sa všade, kde si môžu pomôcť - poškrabať zadok, ,,sánkujú", na koberci, ale aj vonku na trávniku či chodníku.
Je to fáma i pravda. Vozenie na zadku má viac príčin – pes môže byť aj začervený a práve z neho odchádzajú články pásomnice, ale môže mať aj problémy s análnymi vačkami a trením o koberec sa snaží vyprázdniť si ich. Často však psy mávajú aj srsť  zlepenú exkrementmi a takýmto spôsobom sa snažia pomôcť si. 

Kastrovanému psovi sa zmení povaha
Pre mnohých je to dôvod, aby svojich domácich miláčikov nekastrovali. Navyše, keď kastrované psy priberajú.
Je to fáma. Každý pes mení svoju povahu bez ohľadu na to, či je, alebo nie je kastrovaný. Keď starne, nie je už taký vitálny, je pohodlnejší. Ak je pes menej hravý, za to nemôže kastrácia, ale vek. Jeho základná povaha sa však nemení.
Kastrované psy, ktoré žijú v byte a majú málo pohybu a veľa stravy, priberajú, majú preťažené kĺby, aj preto sa zdajú lenivé.

Krížence sú zdravšie ako čistokrvné psy
Pretože majú širšiu genetickú základňu. V prírode je prirodzený výber, pária sa len tie najsilnejšie, a teda najzdravšie samce, ktoré si opäť vyberajú najlepšie samice.
Je to fáma. Napríklad na dedine jeden pes oplodní ktorúkoľvek dostupnú súhlasiacu sučku. A tak je tam väčšina psov rodina.
Ak sú krížence zdravšie, tak preto, lebo nie sú prešľachtené plemená s degeneratívnymi znakmi a problémami, ktoré majú určité plemená. Ale aj krížence môžu ochorieť na všetky choroby, ktoré majú čistokrvné psy.

Sučka by mala mať aspoň raz šteniatka
Inak sučka dostane rakovinu mliečnych žliaz alebo maternice. Mnohí sa preto cítia povinní nechať svoju sučku vrhnúť mláďatá.
Je to fáma. Zhubný nádor maternice mávajú sučky dosť zriedka, nádory mliečnych žliaz sa objavujú skôr vo vyššom veku. To, že by jednorazová brezivosť s nadväzujúcim obdobím dojčenia mala vplyv na neskoršiu početnosť ochorenia, nie je potvrdená. Ak necháte sučku sterilizovať po prvom háraní, riziko znížite.
Sučka navyše nenosí v mozgu, že potrebuje, túži a chce mať šteňatá. U nej je to vyslovene hormonálny proces. Keď šteniatka nebude mať, jej zdravotný stav sa bude uberať rovnako, ako keby ich mala.

Starý pes sa už nedá vychovať
Zvieratá majú svoje vývojové štádiá, nové veci sa vedia naučiť len v ,,detskom" veku. Nenadarmo sa hovorí: starého psa novým kúskom nenaučíš. 
Je to fáma. Aj starý pes sa dá ešte vychovávať, treba len zmeniť prístup, ísť na to s citom a odborne. Výchova vtedy však trvá dlhšie. Keď v staršom veku zmení pes majiteľa, nový majiteľ k nemu pristupuje ináč. Pes zmení svoje správanie a návyky, ale nie povahu.

Psa nikdy neudrieme rukou
Inak by z ruky svojho pána cítil strach.
Je to pravda, ak ide o šteňa. Ruka psovi neublíži, ale je rozdiel, či ide o šteniatko, ktoré ešte nevie, čo to je, alebo o dospelého psa. Jemu môžeme flingnúť, pretože akcia si vyžaduje okamžitú reakciu. Keď nemáme psa na obojku a nemôžeme ho inak upozorniť, že robí zle, niekedy musíme zasiahnuť aj rukou. U šteniatka by sme nemali používať ruku ako trest, spájalo by si to s osobou.

Ak sa šteňa doma vyšpiní, strčíme mu do výkalov nos
Pes má veľmi dobrý čuch, keď ho takto potrestáme, zapamätá si, že doma sa nešpiní. 
Je to fáma. Pes vie, čo je zlé, ale nechápe, čo mu tým chceme povedať. Ak sa mu to stane omylom doma, je neskoro strkať mu do toho čumák. Cíti sa previnilo, ale nevie prečo.

Psy, ktoré brešú, nehryzú
Tieto a podobné porekadlá mám hovorili babičky, aby sme sa nebáli psov. Podobne ako ďalšie - pes, ktorý vrtí chvostom, sa teší. Niet dôvodu byť opatrným.
Je to fáma. Pes nás štekaním varuje – neprajem si ťa vo svojom teritóriu. Ale sú aj psy, ktoré neupozornia a rovno zaútočia. Keď má pes pri štekaní vycerené zuby a sklopené uši, vtedy by som sa bála, že ma pohryzie. V žiadnom prípade by som sa nespoliehala, že pes, ktorý vrtí chvostom, bude ku mne priateľský, vrtenie chvosta neznamená len radosť, ale aj hnev.

Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK