Keď sa do života votrie citový upír

Mária (36) je inteligentná a pekná žena. Vyštudovala vysokú školu a našla si prácu, o ktorej sníva nejedna mladá žena. Napriek tomu, že by si mohla dovoliť vlastné bývanie, stále býva so svojou mamou. Prečo? "Kým som študovala, mama sa starala o celú domácnosť. Takmer som nemusela doma pohnúť prstom. Nikdy mi nič nedovolila robiť, ani nikam chodiť, Neskôr, keď som sa zamestnala, bolo mi jasné, že sa musím osamostatniť. Mama však o tom nechcela ani počuť. Najskôr to skúšala rôznymi argumentmi, prečo mi bude u nej lepšie, potom prosbami, aby som ju nenechávala samú. A nakoniec sa pridali vyhrážky, náreky a dokonca citové vydieranie. Mama mi tvrdila, že ju nemám rada, ak ju dokážem nechať samu v byte, vraj si nevážim, čo všetko pre mňa urobila a obetovala. Dokonca, raz z toho mala i malú srdcovú príhodu. Samozrejme, že po tom všetkom prišli na mňa výčitky svedomia. Keď sa situácia upokojila, snažila som sa mame celú situáciu vysvetliť. Neúspešne. A tak, napriek snahe, nedokážem od nej odísť," tvrdí mladá žena.

Radí vzťahová konzultantka Petra Biháry
Dávate im všetko a oni chcú stále viac a viac. Ak zažívate každý deň utrpenie, úzkosť, citovú bolesť a vyčerpanie pretože žijete vedľa citového upíra, tak práve pre vás sú tieto riadky. Je dôležité, aby ste si uvedomili, že jeho (alebo jej) očakávania sú väčšinou príliš vysoké, málokto ich dokáže uspokojiť. Z toho samozrejme vyplýva trvalé sklamanie pre neho i pre vás. Zanedbávate seba i priateľov, a to len preto, aby ste priniesli modré z neba, či dali dostatočný dôkaz svojej lásky. Tolerujete zneužívanie, rozdávate sa až do vyčerpania, prehnane sa angažujete do života blízkych. A čo dostávate naspäť? Žiadna vďaka, ani ocenenie. Druhá strana očakáva stále viac a viac, vyhovára sa na svoju neschopnosť, vydiera vás citovo.

Uvedomte si, čím väčšia emocionálna podpora, tým väčšia závislosť. To je takmer vždy výsledok prehnaného dávania. Ten kto dostáva záplavu pozornosti, citu a vecí sa nemusí spoliehať na seba a to je začiatok hlbokého pocitu neistoty. Z detí, ktoré žijú v domácnostiach, kde im oddaní a dobre to mysliaci rodičia venujú prehnanú starostlivosť sa stávajú citoví upíri a mrzáci. A to isté platí o partneroch. Ak dávate príliš, nepriamo učíte svojich blízkych, aby sa spoliehali na schopnosti druhých, či na vás a boli skôr pasívni ako aktívni. Častokrát pôsobia úzkostne alebo skľúčene a chcú, aby prišiel niekto a zachránil ich.

Nikto z nás sa nesnaží milovať svoje deti, partnerov alebo rodičov spôsobom, ktorý pôsobí deštruktívne. Kde teda hľadať príčiny? Modely prehnanej lásky sa vytvárajú počas nášho detstva. Ak patríte k tým, ktorí milujú príliš, asi ste vyrástli v rodine, v ktorej neboli naplnené vaše citové či fyzické potreby. Možno vás milovali iba vtedy, ak ste potlačili vlastné pocity, alebo ste sa snažili urobiť radosť druhým. Za našou veľkorysosťou sú často skryté pohnútky, ktoré si neuvedomujeme a sami ich máme problém rozpoznať. Keď neustále dávame až do vyčerpania, obvykle to robíme preto, že chceme, aby nás druhý uznal, alebo je to jediný spôsob ako si môžeme udržať vzťah. Ak prestaneme dávať, prestaneme byť milovaný. Bojíme sa, že by sme neboli uznaní takí, akí sme. Myslíme si, že môžeme byť milovaní iba za to čo robíme.

Vašim blízkym pomôžete, keď uvoľníte priveľké citové putá, sústredíte sa na seba, na vlastné potreby a pochopíte, že vaši blízki by vás mali mať radi za to, aký ste a nie za to, koľko im dávate a čo pre nich urobíte. Pozor! Nie všetky dary, služby, ktoré robíme pre druhých, podporujú ich rast. Skutočne milovať niekoho znamená aj odoprieť z lásky to, čo dokážeme bez problémov poskytnúť, len preto, že táto osoba to dokáže urobiť sama. Posilníte tým ich schopnosti, nezávislosť a sebestačnosť.

Text: Katarína Mrázová pre oŽene.sk
Foto: SHUTTERSTOCK