Aj psík vie ponúknuť srdce na labke
Príjemné emócie pomáhajú prežiť aj obyvateľom živočíšnej ríše.
Myslíte si, že zvieratá nemajú emocionálny svet? Že krava na poli nedokáže pocítiť smútok zo straty svojho druha, že sliepka nevie, čo je to radosť z práve uloveného červíka. "Naše" emócie však prežívajú aj zvieratá. Na rozdiel od nás však nepoznajú nenávisť, žiarlivosť, vzťahovačnosť, pomstu, podlosť, podvod či manipuláciu. Teda ozajstné ľudské city.
Niektoré zvieratá majú vrodený zmysel pre spravodlivosť. Také šimpanzy trestajú členov skupiny, ktorí nespĺňajú ich sociálne kritériá, a, naopak, sú oveľa zhovievavejšie k chorým, zraneným alebo nemohúcim. Delfíny a veľryby sú schopné empatie nielen voči sebe, ale napríklad chránia aj ľudí, ktorých napadli žraloky. Rovnako slony, ktoré zlomia pasce alebo ploty, len preto, aby oslobodili antilopy.
Láska
Na rozdiel od nás sa zvieratá nezaľúbia cez internet. Musia mať konkrétny objekt, ani Boha nebudú ľúbiť. "Ale cítia lásku k pánovi, k druhému psovi, mačke či inému domácemu zvieraťu. Pri mačkách je to komplikovanejšie. Nie že by nemali v sebe cit, ale sú slobodnejšie a samostatnejšie osobnosti," tvrdí veterinárka Jana Freyová.
Marc Bekoff v knihe Emócie zvierat zasa rozpráva o teriéroch, ktoré sa bezprizorne pohybovali v malom americkom mestečku. Jeden z nich krvácal z oboch očí a druhý ho bránil pred každým, kto sa chcel k nemu priblížiť. Vrčal, štekal a chniapal po všetkých "votrelcoch". Keď psov odchytili, veterinár odhalil, že zraneného psa niekto dobodal. Musel mu odstrániť oči a prišiť viečka. Po pár dňoch sa zranený teriér vrátil do koterca k svojmu druhovi z ulice. Ten sa oňho staral aj ďalej – čistil mu srsť a bránil ho pred každým neznámym človekom, ktorý sa k nemu priblížil.
Šťastie
Keď vás pes víta, vrtí chvostom a skáče na vás, niet pochýb, že sa raduje. Prečo je táto emócia taká dôležitá? Príjemné a zábavné veci pomáhajú prežiť.
"Pes, ktorý nie je obmedzovaný a má určitú voľnosť, je určite šťastný. Na rozdiel od mestských psov, ktoré sú stále na vôdzke, a tak ani nevedia, čo je to šťastie. Potrebovali by k tomu kúsok slobody a voľnosti - vybehať sa v poli, na lúke, hrať s inými psami," radí veterinárka.
Solidarita
"Všetci za jedného a jeden za všetkých" je kľúčom prežitia mnohých druhov. Od ich solidarity závisí prežitie rodiny alebo skupiny. Svojou solidaritou sú známe napríklad slony. Ak niekto útočí na jedného z nich, celé stádo bráni toho, kto je v nebezpečenstve.
Empatia
Podľa Jany Freyovej pri zvieratách je to komplikovaný citový a myšlienkový prejav. "V tomto prípade zvieratá cítia skôr pudovo, napríklad pri canis- a felinoterapii vycítia, kde je aký problém."
Slony nie sú len solidárne, ale aj empatické. Keď si slonica poraní nohu a nemôže chodiť, stádo ju neopustí. Rýchlosť pohybu prispôsobí poranenému zvieraťu. Pomoc skupiny je nezištná, pomáhajú aj členovi, ktorý nemá žiadne výsostné postavenie.
Vďačnosť
Prejavovať ju dokážu nielen psy, kone, ale aj prasatá a, samozrejme, ľudoopy. Vďačné bývajú najmä zvieratá, ktoré nemajú ľahký život, nie sú rozmaznané a nežijú v prepychu. Napríklad nájdené psy, ktoré si niekto prisvojí. Zvieratá, ktoré prežili citovú ujmu, sú oveľa vďačnejšie a vďačnosť vedia aj prejaviť.
Strach a úzkosť
Strach je základnou emóciou, ktorá pomáha zvieraťu prežiť. V prípade nebezpečenstva jednoducho utečie. Zviera sa z veľkého strachu môže pomočiť, byť paralyzované alebo dokonca dostať infarkt.
Podľa Freyovej úzkosť je už vážnym civilizačným problémom. "Zvieratá v prírode nemávajú úzkosť, z toho, čo sa stane, ale strach z toho, čo sa stalo."
Hnev a agresivita
Cítia ich zvieratá, ak sú napadnuté alebo sú ohrozené ich základné potreby - územie, sexuálny partner, jedlo, spánok. To je aj dôvod, prečo sa ich hnev zmení na agresiu. Veď im ide o prežitie.
"Zloba nie je zvieracia, ale ľudská emócia. Zviera bez dôvodu neurobí nič iným živým bytostiam. Agresívne je len vtedy, ak mu ide o prežitie. Ak nie je ohrozené, nie je ani agresívne. Psovi však nie je vlastný hnev, bližší mu je smútok," tvrdí Jana Freyová.
Smútok a frustrácia
Zviera potrebuje jedlo, spánok, rozmnožovať sa a udržať si miesto v skupine. Ak mu to znemožníme, je smutné a priveľa smútku vyvoláva frustráciu. A to je už veľmi silná emócia. Aj frustrácia je civilizačná záležitosť. Z prostredia, ktoré je pre temperament a povahu zvieraťa úplne nevyhovujúce. Napríklad z umiestnenia psa v malom priestore, v koterci, kde sa len kŕmi, ale nevyvádza. A často sa stáva, že frustrovaný pes ničí zariadenie v byte alebo sa pomočuje.
Súcit
Existuje aj v ríši zvierat, napríklad tam, kde žijú spolu dvaja psi, a ten starý pomaly odchádza. Pokiaľ medzi nimi nie je od začiatku rivalita, ale sú vyrovnanými partnermi.
Pomsta
"Pes má dobrú pamäť, vie si spojiť isté situácie. Pamätá si - tento človek je pre mňa nebezpečný, robí mi zle. Keď sa dostane do situácie, ktorú už poznal ako nepríjemnú, alebo stretne človeka, ktorého poznal ako nepriateľského, dostane sa do obrannej situácie, a tá môže byť aj agresívna. Nie je to však uňho vec pomsty," vysvetľuje Freyová.
Ak vám pes ničí byt, keď nie ste doma, hovoríte, že je to preto, lebo sa pomstieva za to, že je sám. Kdežeby! Je to z úzkosti a zo strachu zo samoty. Zviera pomstu nepozná.
Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
Niektoré zvieratá majú vrodený zmysel pre spravodlivosť. Také šimpanzy trestajú členov skupiny, ktorí nespĺňajú ich sociálne kritériá, a, naopak, sú oveľa zhovievavejšie k chorým, zraneným alebo nemohúcim. Delfíny a veľryby sú schopné empatie nielen voči sebe, ale napríklad chránia aj ľudí, ktorých napadli žraloky. Rovnako slony, ktoré zlomia pasce alebo ploty, len preto, aby oslobodili antilopy.
Láska
Na rozdiel od nás sa zvieratá nezaľúbia cez internet. Musia mať konkrétny objekt, ani Boha nebudú ľúbiť. "Ale cítia lásku k pánovi, k druhému psovi, mačke či inému domácemu zvieraťu. Pri mačkách je to komplikovanejšie. Nie že by nemali v sebe cit, ale sú slobodnejšie a samostatnejšie osobnosti," tvrdí veterinárka Jana Freyová.
Marc Bekoff v knihe Emócie zvierat zasa rozpráva o teriéroch, ktoré sa bezprizorne pohybovali v malom americkom mestečku. Jeden z nich krvácal z oboch očí a druhý ho bránil pred každým, kto sa chcel k nemu priblížiť. Vrčal, štekal a chniapal po všetkých "votrelcoch". Keď psov odchytili, veterinár odhalil, že zraneného psa niekto dobodal. Musel mu odstrániť oči a prišiť viečka. Po pár dňoch sa zranený teriér vrátil do koterca k svojmu druhovi z ulice. Ten sa oňho staral aj ďalej – čistil mu srsť a bránil ho pred každým neznámym človekom, ktorý sa k nemu priblížil.
Šťastie
Keď vás pes víta, vrtí chvostom a skáče na vás, niet pochýb, že sa raduje. Prečo je táto emócia taká dôležitá? Príjemné a zábavné veci pomáhajú prežiť.
"Pes, ktorý nie je obmedzovaný a má určitú voľnosť, je určite šťastný. Na rozdiel od mestských psov, ktoré sú stále na vôdzke, a tak ani nevedia, čo je to šťastie. Potrebovali by k tomu kúsok slobody a voľnosti - vybehať sa v poli, na lúke, hrať s inými psami," radí veterinárka.
Solidarita
"Všetci za jedného a jeden za všetkých" je kľúčom prežitia mnohých druhov. Od ich solidarity závisí prežitie rodiny alebo skupiny. Svojou solidaritou sú známe napríklad slony. Ak niekto útočí na jedného z nich, celé stádo bráni toho, kto je v nebezpečenstve.
Empatia
Podľa Jany Freyovej pri zvieratách je to komplikovaný citový a myšlienkový prejav. "V tomto prípade zvieratá cítia skôr pudovo, napríklad pri canis- a felinoterapii vycítia, kde je aký problém."
Slony nie sú len solidárne, ale aj empatické. Keď si slonica poraní nohu a nemôže chodiť, stádo ju neopustí. Rýchlosť pohybu prispôsobí poranenému zvieraťu. Pomoc skupiny je nezištná, pomáhajú aj členovi, ktorý nemá žiadne výsostné postavenie.
Vďačnosť
Prejavovať ju dokážu nielen psy, kone, ale aj prasatá a, samozrejme, ľudoopy. Vďačné bývajú najmä zvieratá, ktoré nemajú ľahký život, nie sú rozmaznané a nežijú v prepychu. Napríklad nájdené psy, ktoré si niekto prisvojí. Zvieratá, ktoré prežili citovú ujmu, sú oveľa vďačnejšie a vďačnosť vedia aj prejaviť.
Strach a úzkosť
Strach je základnou emóciou, ktorá pomáha zvieraťu prežiť. V prípade nebezpečenstva jednoducho utečie. Zviera sa z veľkého strachu môže pomočiť, byť paralyzované alebo dokonca dostať infarkt.
Podľa Freyovej úzkosť je už vážnym civilizačným problémom. "Zvieratá v prírode nemávajú úzkosť, z toho, čo sa stane, ale strach z toho, čo sa stalo."
Hnev a agresivita
Cítia ich zvieratá, ak sú napadnuté alebo sú ohrozené ich základné potreby - územie, sexuálny partner, jedlo, spánok. To je aj dôvod, prečo sa ich hnev zmení na agresiu. Veď im ide o prežitie.
"Zloba nie je zvieracia, ale ľudská emócia. Zviera bez dôvodu neurobí nič iným živým bytostiam. Agresívne je len vtedy, ak mu ide o prežitie. Ak nie je ohrozené, nie je ani agresívne. Psovi však nie je vlastný hnev, bližší mu je smútok," tvrdí Jana Freyová.
Smútok a frustrácia
Zviera potrebuje jedlo, spánok, rozmnožovať sa a udržať si miesto v skupine. Ak mu to znemožníme, je smutné a priveľa smútku vyvoláva frustráciu. A to je už veľmi silná emócia. Aj frustrácia je civilizačná záležitosť. Z prostredia, ktoré je pre temperament a povahu zvieraťa úplne nevyhovujúce. Napríklad z umiestnenia psa v malom priestore, v koterci, kde sa len kŕmi, ale nevyvádza. A často sa stáva, že frustrovaný pes ničí zariadenie v byte alebo sa pomočuje.
Súcit
Existuje aj v ríši zvierat, napríklad tam, kde žijú spolu dvaja psi, a ten starý pomaly odchádza. Pokiaľ medzi nimi nie je od začiatku rivalita, ale sú vyrovnanými partnermi.
Pomsta
"Pes má dobrú pamäť, vie si spojiť isté situácie. Pamätá si - tento človek je pre mňa nebezpečný, robí mi zle. Keď sa dostane do situácie, ktorú už poznal ako nepríjemnú, alebo stretne človeka, ktorého poznal ako nepriateľského, dostane sa do obrannej situácie, a tá môže byť aj agresívna. Nie je to však uňho vec pomsty," vysvetľuje Freyová.
Ak vám pes ničí byt, keď nie ste doma, hovoríte, že je to preto, lebo sa pomstieva za to, že je sám. Kdežeby! Je to z úzkosti a zo strachu zo samoty. Zviera pomstu nepozná.
Text: Vera Hojsíková pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
