Pôda či zemina na predpestovanie priesad
Tohtoročná zima nás prekvapila nadbytkom snehu a mrazu.
Aj napriek tomu nám o chvíľu zaklope na dvere jar. Jej začiatok je u mnohých záhradkárov spojený s predpestovaním priesad zeleniny a letničiek. Predpestovanie je úzko späté so zaobstarávaním alebo prípravou rozmnožovacieho substrátu.
Rozmnožovací substrát si môžeme zakúpiť v mnohých obchodoch. Lacnejšia a často aj kvalitnejšia je jeho vlastná príprava z bežne dostupných surovín. Základnými komponentmi sú rašelina, záhradná humózna zemina a piesok. Na úpravu pôdnej reakcie často potrebujeme aj mletý vápenec alebo karbonátový piesok. Rašelinu môžeme nahradiť aj machom alebo listovkou pripravenou fermentovaním lístia v priebehu niekoľkých mesiacov.
Organických látok v podobe rašeliny, machu alebo listovky musí byť v miešanke 50 až 80 percent. Pre pestovanie priesad zeleniny pridávame k organickej zložke hlinitú humóznu záhradnú zeminu. Rozdiel medzi pôdou a zeminou je v tom, že zatiaľ čo pôda je prírodný útvar s vrstvami a horizontmi, zemina je len človekom použitá povrchová časť pôdy na pestovanie rastlín. V miske, črepníku a hrantíku nemáme teda pôdu, ale zeminu. Navyše v zemine prevláda minerálna zložka jemnozeme. Preto rašelinu nemôžeme nazývať ani pôdou, ale ani zeminou.
Pretože väčšina druhov zeleniny neznáša kyslú pôdu, odporúča sa do substrátu pridať mletý vápenec alebo karbonátový piesok. Piesku 10 percent a vápenca tri až štyri lyžice na vedro substrátu. Na dopestovanie zdravej priesady väčšiny druhov zeleniny musíme substrát dezinfikovať aj vhodným pesticídom. Takto pripravujeme substrát aj na predpestovanie priesad letničiek alebo skalničiek.
Výnimku predstavuje rozmnožovací substrát určený pre kyslomilné, predovšetkým okrasné rastliny. Na prípravu kyslého substrátu na predpestovanie priesad rododendronov, vresov, vresovcov, brukentálií, andromédok, dabécií, kalmií, rojovníkov a iných okrasných rastlín musíme použiť kyslú vrchoviskovú rašelinu a kyslú hlinitú záhradnú zeminu, prípadne aj nekarbonátový piesok v pomere 5 : 3 : 2.
Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
Rozmnožovací substrát si môžeme zakúpiť v mnohých obchodoch. Lacnejšia a často aj kvalitnejšia je jeho vlastná príprava z bežne dostupných surovín. Základnými komponentmi sú rašelina, záhradná humózna zemina a piesok. Na úpravu pôdnej reakcie často potrebujeme aj mletý vápenec alebo karbonátový piesok. Rašelinu môžeme nahradiť aj machom alebo listovkou pripravenou fermentovaním lístia v priebehu niekoľkých mesiacov.
Organických látok v podobe rašeliny, machu alebo listovky musí byť v miešanke 50 až 80 percent. Pre pestovanie priesad zeleniny pridávame k organickej zložke hlinitú humóznu záhradnú zeminu. Rozdiel medzi pôdou a zeminou je v tom, že zatiaľ čo pôda je prírodný útvar s vrstvami a horizontmi, zemina je len človekom použitá povrchová časť pôdy na pestovanie rastlín. V miske, črepníku a hrantíku nemáme teda pôdu, ale zeminu. Navyše v zemine prevláda minerálna zložka jemnozeme. Preto rašelinu nemôžeme nazývať ani pôdou, ale ani zeminou.
Pretože väčšina druhov zeleniny neznáša kyslú pôdu, odporúča sa do substrátu pridať mletý vápenec alebo karbonátový piesok. Piesku 10 percent a vápenca tri až štyri lyžice na vedro substrátu. Na dopestovanie zdravej priesady väčšiny druhov zeleniny musíme substrát dezinfikovať aj vhodným pesticídom. Takto pripravujeme substrát aj na predpestovanie priesad letničiek alebo skalničiek.
Výnimku predstavuje rozmnožovací substrát určený pre kyslomilné, predovšetkým okrasné rastliny. Na prípravu kyslého substrátu na predpestovanie priesad rododendronov, vresov, vresovcov, brukentálií, andromédok, dabécií, kalmií, rojovníkov a iných okrasných rastlín musíme použiť kyslú vrchoviskovú rašelinu a kyslú hlinitú záhradnú zeminu, prípadne aj nekarbonátový piesok v pomere 5 : 3 : 2.
Text: Zoltán Bedrna pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK
