Bitka neubližuje len telu, ale najmä duši

Väčšina ľudí by v ankete asi fyzické tresty pre deti odsúdila. Je však dosť aj tých, ktorým jedna výchovná po zadku neprekáža. Rodičia malých detí sú často presvedčení, že najlepší spôsob, ako naučiť dieťa nedotýkať sa nebezpečných vecí alebo nebrať do rúk to, čo sa nemá, je pacnúť dieťa po ruke alebo po zadku. Podľa detského psychológa profesora Ivana Štúra ani jemné "výchovné pacnutie" nepomôže, ale dieťa poníži. Naučí ho, že silnejší má pravdu. A podľa tejto logiky by potom rodičia v starobe, keď už nebudú fyzicky zdatní, mohli očakávať bitku od svojich detí...

Nie bojovať, ale spolupracovať
"Telesné tresty sa na Slovensku využívajú často. Niektorí rodičia namiesto toho, aby s dieťaťom spolupracovali, nakladajú s ním ako so svojím majetkom," vyhlasuje profesor Štúr. Bitka je zlyhaním rodiča a podľa skúseností psychológa sa jej nebránia ani vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Nedá sa pritom hovoriť, či sú častejšie bité neposlušné malé deti, alebo papuľnatí pubertiaci. Rodičia, ktorí svoje deti bijú, ich bijú od malička. Jediným liekom na to je sebavýchova rodiča.

"Pohľad rodiča na dieťa treba otočiť. Nehľadať v ňom to, čo je zlé a čo nás hnevá, ale to, čo je v dieťati dobré a pozitívne," radí psychológ. Keď sa v poradni pýta rodičov, čo je na ich dieťati dobré, zaskočí ich to. Na takú otázku nie sú pripravení. Problémy a negatíva vymenujú však na počkanie. "Výchova je podpora toho dobrého v dieťati a nie kritika toho zlého," prízvukuje profesor.

Mnohé veci sa dajú robiť viacerými spôsobmi a ak rodičia presadzujú iba ten svoj spôsob ako jediný správny, neučia svoje dieťa kriticky myslieť. Rodičia chcú mať autoritu a vysvetľujú si ju tak, že presadia voči deťom svoju vôľu z pozície silnejšieho. Bojujú s dieťaťom o to, kto zvíťazí, namiesto toho, aby s ním spolupracovali. A keď sa nepodriadi, môže nasledovať bitka.
 
"Telesné tresty pokladám za nepochopenie dieťaťa. Je to aj neschopnosť dospelého reagovať, skratkovitá jednoduchá reakcia. Telesné tresty sú nedôstojné pre dieťa aj pre rodiča," vyhlasuje profesor Štúr. Nemusia dieťaťu ublížiť fyzicky, ale veľmi mu ublížia citovo. Až tak, že mnohé deti sa v dospelosti sťahujú od svojich rodičov čo najďalej. "Kto bije svoje dieťa, stráca ho. A tak mnohí rodičia v starobe nikdy neuvidia svoje vnúčatá, lebo si deti od seba odpudili," hovorí profesor. Rodič, ktorý zlyháva, by sa mal nad tým zamyslieť, poradiť sa, snažiť sa zmeniť to. Namiesto toho hľadajme cestu, ako dosiahnuť svoje a zároveň dať dieťaťu možnosť prejaviť svoju vôľu.

Tresty rušia spoluprácu
Väčšina rodičov vie, že biť deti sa nemá. Ale dnešný život je plný stresu. Všetko robíme rýchlo a pod tlakom, nečudo, že súrime aj deti a hneváme sa, keď nerobia všetko tak, ako si myslíme, že by mali. A navyše nikto nie je dokonalý a každému rodičovi niekedy "prasknú nervy".
Čo robiť v takej situácii, keď sa napätie zbiera a schyľuje sa k bitke?
"Veci treba obrátiť z inej strany a dieťa šokovať, ale nie bitkou. Rodičia chcú často presadiť svoju vôľu a nedajú dieťaťu šancu urobiť veci po svojom. Reagujte priateľsky, zapojte humor alebo odpútajte pozornosť. Je to ťažšie, ale účinnejšie, lebo taký prístup je k dieťaťu úctivý a podporuje spoluprácu. "Keď rodič stavia na tom pozitívnom, čo v dieťati je a ak reaguje priateľsky, oveľa skôr dosiahne, čo od dieťaťa chce, lebo dieťa mu je ochotnejšie vyhovieť," tvrdí psychológ. Spolupráca a úcta vo vzťahu ostanú, aj keď dieťa vyrastie. Autorita z pozície sily nie. Tresty rušia spoluprácu. Trest je poníženie a neúcta k dieťaťu.

Profesor Štúr spomína na príklad, keď chlapec nechcel doma povedať, čo mali v škole na obed. "Už viem, Mali ste pečené žaby!" vyhlásila mama "Nemali sme žaby, mali sme pečené kura!" prezradil zaskočený chlapec.

Mama by sa mohla na chlapca rozkričať alebo ho dokonca zbiť za to, že neplní jej príkaz a neodpovedá jej. Lenže autorita rodiča nie je v tom, že dieťa poslúcha jeho príkazy, ale v tom, že dieťa rodiča nasleduje dobrovoľne, lebo rodič ho učí, ako sa tešiť zo života. "Najkrajším znakom rodičovstva je mať z dieťaťa radosť. To človeka zabrzdí od všetkých negatívnych prejavov," vyhlasuje profesor Štúr.

Za zlyhanie rodiča často môže niečo celkom iné alebo niekto celkom iný, ako dieťa - napríklad neúspech v práci alebo nespokojnosť v partnerskom živote. Ak si dá rodič tieto veci do poriadku, aj jeho vzťah s dieťaťom sa zlepší.

Aký účinok má telesný trest
Poníženie.
Neúcta ku dieťaťu.
Ruší dôveru.
Ruší spoluprácu.
Učí dieťa, že pravdu má silnejší.
Spolupráca a úcta vo vzťahu ostanú, aj keď dieťa vyrastie.
Autorita z pozície sily nie.
Telesný trest narúša dobré vzťahy v rodine.
Nemusí ublížiť fyzicky, ale citovo ublíži veľmi.

O tejto téme diskutovali rodičia v materských centrách vo viacerých mestách na Slovensku. Únia materských centier SR organizuje Akadémiu praktického rodičovstva, kde rodičia môžu konfrontovať svoje názory a skúsenosti na viaceré témy týkajúce sa výchovy detí a rozvíjať tak svoje rodičovské zručnosti. Ohlasy z diskusií nájdete na www.materskecentra.sk.

Text: Zora Handzová pre Magazín Pravdy
Foto: SHUTTERSTOCK